Prezidentka ešte v marci tohto roka požiadala generálneho prokurátora o zaslanie všetkých rozhodnutí generálneho prokurátora, respektíve prvého námestníka generálneho prokurátora vydaných podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. V reakcii na túto žiadosť generálny prokurátor podľa hovorcu prezidentke oznámil, že jej nemôže vyhovieť.
„Generálny prokurátor vyjadril názor, že prezidentka nie je oprávnená podľa ústavy posudzovať kvalitu fungovania ústavnej autority generálneho prokurátora, že nedisponuje ústavnými riadiacimi a kontrolnými právomocami a že ústava podľa neho explicitne nepredpokladá povinnosť súčinnosti generálneho prokurátora vo vzťahu k prezidentke,“ uviedol Strižinec.
Prezidentka je však presvedčená o opaku. A teda, že z jej ústavného postavenia, ako aj generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a jej ústavných oprávnení voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte, sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora. „Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou. Preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka, zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov, disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora,“ dodal hovorca.
