Časť Slovákov vás stále vidí ako dvadsiatnika z kultových filmov Vítr v kapse a Kamarád do deště. Neprekáža vám, že vám to špecificky tu, na Slovensku, zrejme všetci pripomínajú?
Neprekáža. Naopak. Na tie filmy spomína hlavne určitá generácia - vracajú tých ľudí do doby, keď boli ešte mladí, bez veľkých starostí a stále sa smiali. Ak im tieto komédie dané pocity aspoň na chvíľu vrátia, tak je to super.
Ako intenzívne je stále vaše priateľstvo so Sagvanom Tofim? Čo vás spolu baví robiť?
Veľmi často sa nevidíme. On má málo času a ja tiež. Občas zájdeme na kávičku a povieme si, čo je nové. Ale vždy ho rád vidím. Poznáme sa dlhé roky a množstvo vecí sme spolu zažili. To len tak nevymažete.
Na Slovensku ste toho v minulosti veľa netočili. Aká to bola pre vás skúsenosť v prípade Prokurátorky?
Tento seriál bol pre mňa jedna veľká výzva. Prvá vec, ktorá ma prekvapila a zaujala, bol jeho formát. Všetok dej sa odohrával v štyroch prostrediach. S tým som sa ešte nikdy nestretol. Hovoril som si, že to bude herecky zaujímavá práca, pretože by to celé malo byť postavené na psychológii postáv, vybudovaní situácií, momente prekvapenia, a nie iba napríklad na akčných scénach, atraktívnych prostrediach a nočných záberoch Bratislavy. Ďalšia pre mňa neobvyklá vec bola, že seriál bol z 90 percent točený v ateliéri. To bolo niečo, čo som ešte nezažil. Odpadajú vám síce problémy s počasím pri natáčaní, ale na druhej strane som nevedel, čo to so mnou urobí pracovať dvanásť hodín v ateliéri a prakticky sa nedostať von na denné svetlo.
Pracovanie na Prokurátorke Vaculíka v mnohých aspektoch prekvapilo. V rozhovore nám prezradil i to, prečo v seriáli rozpráva po česky. Odhalil aj čo-to zo súkromia a okrem iného prezradil, prečo nie je aktívny na sociálnych sieťach. Celý rozhovor si prečítajte v Novom Čase víkend.
