TASR o tom vo štvrtok informovala hovorkyňa 1. LF UK Veronika Ležatková. Syndróm vyhorenia a depresiu skúmajú vedci z Psychiatrickej kliniky 1. LF UK v spolupráci s agentúrou STEM/MARK už od roku 2014. Z výsledkov najnovšieho výskumu vyplynulo, že od decembra 2020 dochádza k nárastu oboch zdravotných problémov. "Domnievame sa, že je to z určitej časti spôsobené kombináciou izolácie vyvolanej pandémiou, obavami z prebiehajúcej vojny, ekonomickou krízou a s tým súvisiacimi zdravotnými problémami a narušením obvyklých osobných aj profesijných rutín," vysvetlil prednosta kliniky Martin Anders.
Vedúci výskumného tímu Radek Ptáček zdôraznil, že vyhorenie nie je len náhodný pocit únavy či "módne slovo". "Je to hlboký, chronický stav vyčerpania, zakorenený v psychike človeka," vysvetlil Ptáček. Syndróm podľa neho neovplyvňuje len profesijný život, ale narúša aj osobné vzťahy, voľnočasové aktivity a celkovú kvalitu života.
Tú výrazne ovplyvňuje aj depresia. Podľa výskumníkov dlhodobo patrí na popredné miesto v celosvetovej záťaži chorôb. "Okrem dôsledkov na jednotlivcov má depresia aj spoločenské dôsledky, akými sú strata produktivity, napäté zdroje zdravotnej starostlivosti a ničivé škody na rodinách a komunitách," spresnil výskumný tím z 1. LF UK.
