Ohromí porotu?
A akékoľvek obavy poroty či publika na mieste nebudú. Adrian si ihneď získa sympatie poroty aj publika. Speváckym výkonom krstného otca rozhodne nezahanbí a od poroty si vypočuje len chválu. „Ja by som si priala, aby ste vy teraz boli v jeho role a prevzali umenie Karola Duchoňa,“ okomentuje to s úsmevom Marta Jandová. Adrian obmäkčí aj porotcovského kata Jara Slávika.
„V tejto pesničke sa dá toho veľa pokaziť, no vy ste to neurobili,“ dodá Jaro spokojne. Duchoňovo krstňa si tak vyslúži štyrikrát áno a postúpi do ďalšieho kola. Nádejného speváka slová známych porotcov dojmú. „Ja prenášam peniaze a cennosti v ozbrojenom transporte v Nemecku. Som tam už od roku 1996, no keby sa mi naskytla nejaká hudobná príležitosť na Slovensku, okamžite by som do toho išiel. Je to mojím snom. Veľmi ma to baví a ctím tým Karolovu pamiatku,“ povedal nám Adrian, ktorý však pred časom prežíval náročné životné obdobie.
Mrazivá minulosť
„Naši boli rozvedení. Mamina bola, bohužiaľ, alkoholička a našla si druhého manžela, ktorý nás týral. Neboli to zlí rodičia, ale bol tam alkohol a vznikalo toľko násilia, že k nám polícia chodila ako na klavír,“ priznal Novému Času. Spolu so sestrou si ako 10-roční zažili chvíle ako z nočnej mory. „Niekedy nás otčim tak zmlátil, že sme na druhý deň nemohli ísť do školy. Mali sme modriny po celom tele. Vyvrcholilo to až tak, že sme museli utiecť,“ rozrozprával sa.
Jedinou šancou pre nich bolo utiecť k biologickému otcovi, ku ktorému ich však súdy nechceli prideliť. „Utiekli sme za ním potajomky do Galanty. Toto hrozné obdobie trvalo tri a pol roka. Začal to riešiť aj Karol, ale v tom období bol v nemocnici a krátko nato zomrel,“ zaspomínal. Jeho matka o pár rokov nato zomrela tiež. Dnes už sa na svet pozerá pozitívne a ide tvrdo za svojím snom.
