Prečo padla v detstve voľba práve na spoločenský tanec?
Mama videla, že si púšťam platne Michaela Jacksona a v bielych ponožkách tancujem na koberci. A to bol vlastne impulz pre moju maminu, aby ma dala na tanec. Zo začiatku sa mi chlapci v škole posmievali, lebo oni hrali futbal, ale keď som potom prišiel s krásnou tanečnou partnerkou zatancovať do školy, začali mi závidieť.
Kedy sa dostavil prvý výraznejší úspech?
Ťažko zadefinovať, čo je môj hlavný úspech, lebo úspechov bolo pomerne veľa. Vyhrávali sme domáce aj zahraničné súťaže a neskôr to bolo o tom, získať čo najviac bodov vo svetovom rebríčku. Tam sme sa pohybovali medzi 30. a 40. miestom, takže to bol celkom slušný úspech a, samozrejme, majster Slovenska.
Začínali ste v tanečnej škole u Eleny a Igora († 57) Jágerských. Teraz sa karta obrátila a Elena Jágerská je trénerkou vo vašej tanečnej škole.
Áno, Elenka bola vlastne moja úplne prvá trénerka spolu s manželom Igorom Jágerským, keď som bol malý chlapec. Neskôr sme pokračovali aj so zahraničnými trénermi. Je to pekná paralela. Od začiatku do jedenástich rokov som bol čisto pod patronátom Elenky. Potom prichádzali rôzni externí tréneri a dá sa povedať, od pätnástich rokov sme už boli s tanečnou partnerkou často v Anglicku, v Taliansku, kde nás trénovali aj zahraniční tréneri.
V tanečnej škole ste boli ako doma a nebáli ste sa žiadnej roboty...
Už ako malý chlapec som viac-menej robil všetko, aj manuálne práce. Mamina tým, že bola na mňa sama, to nemala úplne jednoduché. Robila na železnici denné, nočné, ešte chodila pomáhať do kuchyne, upratovať. Takže dá sa povedať, že mala pracovný čas pomaly 18 hodín... Našťastie, babka vykryla niektoré povinnosti, vodila ma na tanečnú. A aj ja som pomáhal a robil všetko, čo sa dalo. Dodnes si sám umývam tanečné sály. Samozrejme, keď je nejaké časové vypätie tak nestíhame, ale mňa to aj baví. Dokonca mám choreografie umývania podlahy, púšťam si hudbu a umývam. (smiech)
Takže, ako sa vraví, čo sa v mladosti naučíš, neskôr akoby si našiel...
Pravdupovediac, ja som už od tínedžerských rokov brigádoval, aby som to mamine trošku uľahčil. Asistovať v tanečnej škole som začal asi v trinástich rokoch, predĺžené venčekové kurzy som už vtedy viedol a od šestnástich som učil aj dospelácke kurzy, takže tam som už naberal tie skúsenosti.
Vďaka tomu som videl veci aj z druhej strany, čo mi veľmi pomohlo pri štarte vlastnej tanečnej školy, keď sa z trénera musíte stať hlavne organizátorom. Rýchlo totiž zistíte, že mať tanečnú školu nie je len o tanci, ale musíte riešiť, že chýba záchodový papier, treba opraviť svetlo, zohnať peniaze, dobudovať to či hento, zabezpečiť marketing... Zrazu zistíte, že nie ste len učiteľ, ale aj stavbár, montér... Tie začiatky vás úplne pohltia a vy neviete, čo skôr.
