Králiky sprevádzajú ľudí už tisícky rokov. Zatiaľ čo starí Rimania si na nich pochutnávali, trvalo mnoho storočí, než z nich boli vyšľachtené domáce miláčiky, aké poznáme dnes. Okrem mäsa totiž postupne vznikol aj druh králika, ktorý sa choval pre svoju jemnučkú a hrejivú srsť.
Huňatý kamarát
Traduje sa, že slávne angorské králiky boli vyšľachtené v tureckom meste Ankara. Angora je jeho starší názov, vďaka ktorému dodnes mnohí huňaté miláčiky poznajú ako „angoráky“. Z Turecka sa tieto nádherné zvieratá dostali začiatkom 18. storočia do Francúzska a netrvalo dlho, kým si ich francúzska šľachta obľúbila ako exotické miláčiky. Potom už angorákom nestálo nič v ceste a stali sa módnym hitom vo zvyšku Európy i v zámorí.
Viac než svojou priateľskou zajačou povahou však ľudí zaujali špeciálnymi vlastnosťami svojej srsti. Práve pre ňu sa chovali, aby ľudom poskytovali jemnú a mäkkú vlnu podobnú kašmíru. Dospelému králikovi narastie srsť za mesiac zhruba o tri centimetre, preto sa treba o ňu nielen dobre starať, ale ju niekoľkokrát do roka skracovať.