Čo je slezinová sneť?
Antrax alebo slezinová sneť, resp. modré kiahne sú infekčné ochorenie teplokrvných zvierat (zvyčajne bylinožravcov) prenosné na človeka. Pôvodcom je Bacillus anthracis. Názov je odvodený od gréckeho slova antrakis, čo znamená uhlie, pretože kožná forma ochorenia sa väčšinou prejavuje čiernymi rankami na koži. Jediný spôsob, ako ním možno človeka nainfikovať, je vystaviť ho veľkému množstvu spór.
Hoci nie je bežný, nájdeme ho aj v Európe, napríklad v Grécku, Španielsku, Rumunsku, a z dovolenkových destinácií v Egypte, Turecku, na Bali, Filipínach i v Tunisku.
Ešte v 19. a v prvej polovici 20. storočia bolo ochorenie vo svete rozšírené pri zvieratách a časté boli aj ochorenia u ľudí. V Európe sa do roku 1984 vyskytlo ročne niekoľko stoviek ochorení u ľudí. Po roku 1984 boli hlásené už len ojedinelé ochorenia. Na Slovensku bol posledný prípad ochorenia zaznamenaný v roku 1977 u pastiera oviec.
Zvieratá sa môžu nakaziť potravou kontaminovanou bakteriálnymi spórami. Na človeka sa potom prenesie antrax kontaktom so zvieratami a s ich časťami. Spóry sú mimoriadne odolné a v prírode pretrvávajú desaťročia i dlhšie. Do organizmu prenikne infekcia kožou, dýchacím alebo tráviacim traktom.
Inkubačná doba je pomerne krátka, od niekoľkých hodín pri požití spór do niekoľko dní pri vdýchnutí. Najčastejšie je ochorenie na koži. V mieste poranenia koža sčervenie, neskôr vzniká pľuzgierik, ktorý sa rozpadá na nebolestivý vred s čiernou chrastou.
Črevnú formu charakterizuje vysoká teplota, zvracanie, hnačky s prímesou krvi, podráždenie pobrušnice a zväčšenie sleziny. Pľúcna forma je najnebezpečnejšia. Začína sa prudkou triaškou, horúčkou, kašľom a sťaženým dýchaním. Vzniká zápal pľúc spojený s vykašliavaním krvi, zápal pohrudnice. Priebeh je veľmi rýchly a často sa končí smrťou.
Chorobu je možné liečiť antibiotikami, niekedy sa ako prevencia používa aj očkovanie.
