Väčšinou sú anonymné
Podľa bývalého kriminalistu Mateja Snopka existujú v zásade dve možnosti, ako mohol páchateľ k Soni prísť. „Ak to naozaj spáchal, takýto človek buď loví obete, ktoré sa mu podarí stretnúť a vyčíha si ich, alebo zneužije to, že tie dané ženy pozná a niekedy majú k nemu aj dôveru,“ vraví Snopko.
Dodáva však, že väčšinou sú obete pre páchateľa anonymné, pretože s nimi nepotrebuje nadviazať ľudský kontakt. „Nechce sa totiž vciťovať do obete, lebo by to preňho mohlo byť prekážkou. Preto sa aj v niektorých príručkách odporúča nadviazať s páchateľom osobný kontakt, aby obeť agresorovi ukázala, že je ľudskou bytosťou,“ vysvetľuje ďalej Snopko.
Podľa neho sa zatiaľ nedá s určitosťou povedať, o ktorý prípad ide. „Samozrejme, kým nie je právoplatne odsúdený, nemožno povedať, že to naozaj tento človek spáchal. V kriminalistike je totiž možné všetko,“ dodal.
Pohlo sa v ňom svedomie?
Aj psychologička Danica Caisová sa skôr prikláňa k názoru, že páchateľ si Soňu vybral náhodne. „Väčšinou sa deviatných skutkov tohto typu dopúšťajú ľudia, ktorí vyhľadávajú náhodné obete. Za normálnych okolností totiž musí byť pri sexualite najskôr zbližovanie. Sexualita neštartuje z nuly, ale obyčajne muž žene najskôr dvorí, a ostatné príde potom. U sexuálnych deviantov je však dôležité, aby bola žena neznáma, aby bol celý kontext neerotický,“ vysvetľuje Caisová.
Sexuálni devianti podľa nej jednoducho potrebujú preskočiť fázu zbližovania. „Stretla som sa aj s deviantným mužom, ktorý mi vyslovene povedal, že ak sa naňho žena čo i len usmeje, tak o ňu stratí záujem,“ vraví. Nevylučuje však ani to, že sa páchateľ mohol Soni prihovoriť napríklad v autobuse.
„Žena v takomto prípade nemusí tušiť, že ide o sexuálneho devianta,“ vraví Caisová a dodáva, že to, že nechal Soňu ležať pri nemocnici, môže znamenať, že mu záležalo na jej prežití. „Páchateľ sa mohol zdesiť toho, čo urobil.“
