Nigerská armáda zvrhla koncom júla demokraticky zvolenú vládu. Neskôr oznámila vyhostenie veľvyslanca Ittého, ale bývalá koloniálna mocnosť Francúzsko neuznáva autoritu pučistov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň oznámil, že veľvyslanca na ambasáde v Nigeri "doslova zadržiavajú ako rukojemníka" a žije len z armádnych prídelov, pretože vedenie armády mu zastavilo dodávky všetkých zásob.
"Vyjadrili sme našu solidaritu s Francúzskom v súvislosti so situáciou jeho veľvyslanca v Nigeri," povedal šéf diplomacie EÚ Borrell novinárom po stretnutí ministrov zahraničných vecí z členských krajín Únie, ktoré sa konalo popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Borrell znovu vyjadril aj "úplnú solidaritu" s Mohamedom Bazoumom, zvoleným prezidentom Nigeru, ktorého armáda zadržiava, a ocenil jeho "odvahu a odhodlanie".
Šéf diplomacie EÚ tiež povedal, že Európania sa dohodli aj na potrebe "prehodnotiť" svoju stratégiu v africkej oblasti Sahel, kde predovšetkým Francúzsko roky vedie akcie zamerané na porážku džihádistov. "Potrebujeme nový prístup, pretože čelíme oveľa zložitejšiemu prostrediu. Trváme na myšlienke, že potrebujeme africké riešenia afrických problémov," dodal Borrell.
Európska únia za posledné desaťročie vynaložila na civilné a vojenské misie v Saheli 600 miliónov eur a v Mali a Nigeri vycvičila 30.000 príslušníkov bezpečnostných síl a 18.000 vojakov, povedal nedávno Borrell v Európskom parlamente. Napriek tomu sa vodcovia armád pri prevratoch chopili moci v oboch krajinách aj v susednej Burkine Faso.
