Rodičov sa pýtali, koľko hodín denne strávia ich deti pozeraním televízie, a to od žiadnej hodiny až po štyri hodiny a viac. Taktiež im boli položené otázky o vývoji ich detí, pričom sa testovala ich komunikácia, hrubá motorika, ako je chôdza a behanie, jemná motorika, ako je jedenie a písanie, riešenie problémov a osobno-sociálne zručnosti.
Deti, ktorí trávili viac času pred obrazovkami, mali vo veku dvoch rokov výrazne horšie komunikačné zručnosti a vo veku troch rokov hrubú motoriku, jemnú motoriku a osobno-sociálne zručnosti. Dr. Yamamoto uviedla, že príčinou slabšej komunikácie môže byť znížená aktivita v častiach mozgu, ktoré súvisia s myslením, emóciami, osobnosťou, úsudkom a sebakontrolou.
O zmenách v ich schopnosti chodiť povedala: "Môže to byť spôsobené tým, že sedavým pozeraním na obrazovky sa strácajú príležitosti na osvojenie si motorických a medziľudských zručností." Nezávislí odborníci upozornili, že štúdia preukázala súvislosť medzi časom stráveným pri obrazovke a vývojovými poruchami, nie to, že ich spôsobilo sledovanie televízie.
