Zároveň krajina má viaceré investičné dlhy za zhruba 40 mld. eur. Podľa Ódora je tak potrebné nielen konsolidovať, ale aj odstraňovať investičné dlhy a nachádzať peniaze na prioritné oblasti, ako napríklad na inovácie, školstvo, zdravotníctvo a bezpečnosť. „Ak s tým nič neurobíme, tak už v horizonte dvoch vlád sa môžeme dostať do veľmi nepríjemnej situácie,“ povedal Ódor.
Ako ďalej pokračoval minister financií Michal Horváth, ak by Slovensko neprijalo potrebné opatrenia, dlh Slovenska do roku 2026 stúpne k 70 percentám HDP. Pri konsolidácii 0,5 % HDP by výsledok nebol podľa neho o nič lepší. Dlh by sa dostal nad hranicu 63 %. „Až konsolidácia 5 % HDP by dokázala zastabilizovať mieru zadlženia pod hranicou 60 %. Ak by sme dlh chceli znižovať, upratovanie vo verejných financiách by malo byť ešte výraznejšie,“ poznamenal Horváth. To by však už mohlo podľa neho poškodiť ekonomiku krajiny, čo by malo negatívny vplyv na životnú úroveň.
V budúcom roku by to mohol byť už 4,5-percentný deficit verejných financií s postupným poklesom v ďalších rokoch. To si vyžaduje podľa Horvátha razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V roku 2024 by vláda podľa tohto scenára mala nájsť konsolidačné opatrenia vo výške 2,1 % HDP, čo sú takmer 3 mld. eur a v ďalšom roku ďalších takmer 3 mld. eur. „Celkovo na horizonte štyroch rokov sa dostávame ku konsolidácii vo výške 5 % HDP, teda 6 mld. eur,“ uviedol Horváth.
