Východná Európa je na tom výrazne horšie ako západná Európa, s výnimkou Talianska, kde viac ako tretina obyvateľov Pádskej nížiny a okolitých oblastí na severe krajiny dýcha vzduch, ktorý štyrikrát prekračuje hodnoty WHO pre najnebezpečnejšie častice v ovzduší. V Česku panujú veľké rozdiely, na severe krajiny ročná priemerná koncentrácia PM2,5 presahuje hranicu 19 mikrogramov na meter kubický, zatiaľ čo na juhu v niektorých miestach len mierne presahuje limit stanovený WHO.
Odborníci tvrdia, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia. Poukazujú na rastúci počet dôkazov, ktoré ukazujú, že znečistené ovzdušie súvisí s veľkým množstvom zdravotných problémov od srdcových a pľúcnych ochorení cez rakovinu a cukrovku, depresie a duševné ochorenia až po kognitívne poruchy a nízku pôrodnú hmotnosť.
Niektoré mestá po celej Európe vrátane Londýna a Milána podnikajú kroky na riešenie znečistenia ovzdušia, od zavedenia zón s veľmi nízkymi emisiami až po programy na zníženie intenzity dopravy a iniciatívy v oblasti pešej a cyklistickej dopravy. Podľa odborníkov však treba robiť viac.
Výskum tiež ukázal, že v rámci jednotlivých krajín žijú chudobnejšie komunity častejšie v oblastiach s najhorším znečistením ovzdušia. "Krajiny, ktoré sú najviac postihnuté, sú zároveň krajinami s najnižším priemerným príjmom, až na niekoľko svetlých výnimiek - to ilustruje mieru environmentálnej nespravodlivosti, ktorú v EÚ zažívame.," povedala ekologička z univerzity v Düsseldorfe Barbara Hoffmannová.
