„Ja som len skríkla: ‚Radenka!‘ To bola taká rana. Ja som letela zo zadného sedadla dopredu pomedzi lakťovú opierku. To auto tak letelo, že bolo normálne vo vzduchu,“ povzdychla si babička, ktorá bola takmer dva mesiace v nemocnici.
Obrovské šťastie bolo, že v aute, ktoré išlo za nimi, bol záchranár. „Bol pri nás celý čas, pomáhal nám, ja som sa pýtala, či je vnúčik a dcérka v poriadku,“ spomína statočná babka, ktorá má pred sebou ešte dlhú cestu k úplnému vyliečeniu.
Ťažký osud rodiny
Po strašnej zrážke boli pasažieri vo felícii na mieste mŕtvi. O život sa museli pobiť aj babka Ivana a maličký Riško, ktorý po náraze vypadol zo sedačky. „Riško bol v umelom spánku, mal krvácanie do mozgu, opuch mozgu, rozhryznutý jazýček, ktorý mu museli zašívať, a iné zranenia,“ vyratúva dnes už usmiaty otec Ľubomír, ktorý mal o syna spolu s manželkou nesmierny strach. Riško je pritom už odmalička veľký bojovník.
„My sme o neho bojovali roky rokúce, nemohli sme mať deti, podstupovali sme aj umelé oplodnenie a stále sa nám nedarilo. Až po rokoch sa nám narodil. Boli sme veľmi šťastní. Narodil sa predčasne, a keď mal 3 mesiace, operovali ho kvôli vrodenej srdcovej chybe. Trpí Fallotovou tetralógiou - medzi komorami mal dieru a zúženú cievu. Deťom s takouto vrodenou chybou sa hovorí modré deti,“ prezradil otec s tým, že už verí, že táto nehoda bola posledná, čo sa im v živote stalo.
