V deň jesennej rovnodennosti tiež slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí presne na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku. Jeho postava v tomto okamihu nevrhá žiadny tieň.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa. Ak by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli celý rok rovnako dlhé.
Dni sa skracujú na severnej pologuli už od letného slnovratu, pričom skracovanie dní je výraznejšie, čím viac sa približujeme k polárnym oblastiam. V našich zemepisných šírkach, teda v miernom pásme, je v tomto čase každý ďalší deň zhruba o 3,5 minúty kratší než predchádzajúci. Rozdiel v dĺžke dňa predstavuje napríklad v Bratislave presne 3 minúty a 28 sekúnd.
V Štokholme je to však až 5 minút a 14 sekúnd. Súvisí to skutočnosťou, že v severných oblastiach boli dni cez leto dlhšie než v miernom pásme a za severným polárnym kruhom slnko nezapadalo vôbec. V zime tu však budú dni kratšie resp. v polárnych oblastiach zavládne polárna noc. Za severným polárnym kruhom sa nachádza napríklad nórske mesto Tromso, kde sa každý nasledujúci deň v tomto čase skracuje o 8 a pol minúty.
Naopak, čím bližšie k rovníku, tým menej výrazne sa dni skracujú. V Singapure napríklad len o 4 sekundy, keďže dĺžka dňa tu po celý rok predstavuje cca 12 hodín.
