Ako králi
Než sa dostal do plnej prevádzky, obletel Concorde v rámci celosvetového turné v roku 1972 celú planétu. V Iráne sa podarilo britskému ministrovi presvedčiť šáha, aby si kúpil dva kusy, vzápätí však Japonci i ďalšie krajiny svoje objednávky stiahli.
Potom prišla ďalšia rana v podobe ropnej krízy, ktorá v roku 1973 mimoriadne zdvihla ceny pohonných hmôt. Concorde s obrovskou spotrebou z nej vyšiel ako luxusný a ekonomicky nevýhodný dopravný prostriedok. Jeho uvedenie do prevádzky však bolo otázkou prestíže.
Prirodzene, jeho klientela pozostávala z najslávnejších a najbohatších obchodníkov a bankárov, celebrít, rockových hviezd a, samozrejme, aj z členov britskej kráľovskej rodiny. Cestujúcim počas trojhodinového transatlantického letu nalievali najlepšie šampanské a servírovali menu od top šéfkuchárov.
Na dôchodku
Hoci nebol Concorde ekonomicky výnosným, bol stále prestížnym spôsobom, ako cestovať. Známy bol aj svojou bezpečnosťou s takmer minimom nehôd. Všetko sa však zmenilo po tragickej havárii v Paríži v lete 2000.
Hoci sa Concordy vrátili ešte na krátko na oblohu, svet sa po teroristických útokoch v septembri 2001 zmenil natoľko, že sa letecké spoločnosti rozhodli nadzvukové lietadlá stiahnuť. Posledný z nadzvukových letov sa konal 24. októbra 2003.
Nešťastie v Paríži
Svet ostal v šoku zo záberov, na ktorých let Air France Flight 4590 so 109 ľuďmi na palube havaroval len 121 sekúnd po štarte neďaleko Paríža. Narazil do blízkeho hotela a zabil tri ďalšie osoby. Príčinou fatálnej, prvej a najväčšej nehody tohto typu lietadla bol paradoxne tenký kovový plech, ktorý odpadol na štartovaciu dráhu z iného lietadla len niekoľko minút pred štartom. Plech prerazil jednu z pneumatík Concordu a po výbuchu jej kusy vyleteli dohora a poškodili krídlo i podvozok. Vytekajúce palivo sa vznietilo od poškodenej elektroniky v podvozku a lietadlo, ktoré práve vzlietalo, sa stalo neovládateľným. Ani skúsená posádka, ktorá sedela v kokpite nemohla v tejto situácii spraviť pre záchranu v podstate nič. Celá flotila Concordov bola vyše roka uzemnená, kým sa hľadali príčiny nešťastia a prijímali opatrenia na zvýšenie bezpečnosti lietadiel. Krátko po tom, čo mohli znova vzlietnuť však teroristi lietadlami zaútočili v New Yorku i vo Washingtone, čo malo celosvetový dosah na letecký priemysel.
Concorde v číslach
- Spolu vyrobených strojov: 20 (z toho 6 nekomerčných)
- Plánovaná flotila: 350 lietadiel
- Pasažieri: 92 - 128
- Pohon: štyri turbomotory Rolls-Royce/Snecma Olympus 593
- Prvý stroj s elektronickým riadením (systém Fly-by-wire).
- Maximálna rýchlosť: až mach 2,04 (2 500 km/h)
- Maximálna výška: 18,3 km
- Dizajn: lomené delta krídla, sklápací „nos“, ultraštíhly trup
- Konštrukcia lietadla: prevažne z hliníka
- Max. záťaž: 185 ton
- Kapacita: 100 pasažierov, 2,5 t nákladu
- Dolet: 6 000 km
- Letenka: spiatočná letenka na trase New York-Londýn v roku 1997 7 995 dolárov
- Dĺžka stroja: 62 m
- Rozpätie krídel: 26 m
Kedy znovu poletíme nadzvukovo?
Vývojári i odborníci sľubujú, že to bude čoskoro. Viacero spoločností pripravuje svoje modely súkromných nadzvukových lietadiel i strojov pre bežnú prepravu. Vďaka novým technológiám a materiálom sa snažia nielen znížiť spotrebu týchto strojov, ale aj utlmiť sonický tresk, aby mohli nadzvukovou rýchlosťou lietať aj nad pevninou. Pomocou predĺženia prednej časti lietadla a úprav v tvare krídiel môžu tento fyzikálny jav čiastočne potlačiť, prípadne presmerovať zo zeme smerom do atmosféry. Nateraz vývojári sľubujú komerčné lety po roku 2030.
