Tu však zdanlivo vyriešený problém dostáva iný rozmer, ktorý Iveta priznáva. Jej ťažké depresívne stavy sú poznačené pomermi v rodine. „Moja mama je veľmi autoritatívna osoba. Nedá sa s ňou vyjsť a nemôžeme spolu bývať,“ so slzami v očiach sa dotkne najcitlivejšej témy svojho života. „Momentálne som na trojmesačnom pobyte v nemocnici. Ale čo bude potom, netuším. Neviem kde pôjdem, nemôžem ísť do bytu s mojimi rodičmi, nemám z čoho žiť, ani si zabezpečiť bývanie. Všetky moje deti majú zdravotné problémy, bojím sa, že ostanem na ulici,“ rezignovane vykreslí momentálnu situáciu.
„Ťažko sa dostanem z psychických problémov, keď mám existenčné problémy. Som úplne zúfala a neviem čo ďalej. Ľudia ako ja nemajú miesto v spoločnosti, nemám sa na koho obrátiť,“ s plačom zakončila rozprávanie o svojom neľahkom osude zronená Iveta.
