Vyplýva to z údajov Rady mládeže Slovenska (RmS). Spomedzi politických strán, ktoré vykazujú preferencie tri a viac percent, má na kandidátke najviac mladých hnutie Progresívne Slovensko (PS), a to 22. Za progresívcami nasledujú Demokrati, za ktorých kandiduje 13 ľudí vo veku menej než 30 rokov. Tretia priečka patrí hnutiu OĽaNO a priatelia, ktoré má na kandidátke 12 mladých.
Za ním sa umiestnili strany Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a Sloboda a Solidarita (SaS), ktoré do boja o poslanecké mandáty nasadili zhodne po desať osôb spadajúcich do vekovej kategórie mládež. Najmenej mladých má na kandidátke Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), a to troch. O dvoch viac, teda päť, ich kandiduje za stranu Smer-sociálna demokracia (Smer-SD).
„Politické strany zložením svojich kandidátok ukazujú, ako veľmi chcú zapojiť mladých ľudí do rozhodovania. Nejde však len o ich počet, ale aj o to, ako vysoko sú umiestnení. Ak sú na pozíciách od čísla 30 a nižšie, znamená to, že pre politické strany sú len nadháňačmi hlasov. Ak to politici myslia s mládežou vážne, svojich mladých kandidátov umiestnia na zvoliteľných miestach a nevyužívajú ich len na guerilla marketing na sociálnych sieťach,“ vysvetľuje predseda RmS Juraj Lizák.
Na prvých tridsiatich miestach kandidátky má najviac mladých hnutie Republika, a to troch. Demokrati ich majú dvoch a po jednom človeku do 30 rokov možno nájsť v rámci prvých tridsiatich pozícií na kandidátkach PS, liberálov, Smeru a OĽaNO a priatelia. „Najvyššie umiestnený mladý človek je na 19. mieste na kandidátke Demokratov, na 25. mieste majú po jednom mládežníkovi či mládežníčke strany Smer-SD, Republika a SaS, najvyššie umiestnený mladý kandidát Progresívneho Slovenska je na mieste 29," uviedla RmS.
Minuloročný prieskum RmS pritom ukázal, že podľa 84 percent mladých ľudí sa o nich politici nezaujímajú. „Tento nezáujem sa zjavne prejavuje aj na kandidátkach politických strán do parlamentných volieb 2023. Ako výskumníčka môžem potvrdiť paralelu, podľa ktorej strany, ktoré majú najviac mladých kandidátov a kandidátok, majú aj najväčšie preferencie medzi mladými voličmi,“ uviedla výskumníčka RmS Katarína Čavojská. Počet mladých, ktorí si myslia, že majú názory, ktoré stoja za vypočutie, od roku 2020 stúpol z 39 na 51 percent. Viac než 60 percent z nich si tiež myslí, že rozumejú tomu, ako funguje politika a spoločnosť. „Asi tri štvrtiny mladých ľudí by preto uvítali vytvorenie príležitostí, kde by sa mohli stretávať s politikmi, buď v on-line priestore, alebo priamo fyzicky. Respondenti pozitívne vnímajú aj návrh na stanovenie kvót pre mladých v rôznych rozhodovacích orgánoch a posilnenie mládežníckych organizácií v politike (70 %)," uviedla RmS.
