Ako dodal, bez obrany a bezpečnosti niet rozvoja, inovácií, vzdelávania ani poriadneho zdravotníctva. "Dve percentá HDP na obranu sú len minimom, ktoré si môžeme dovoliť len vďaka tomu, že sme súčasťou silnej Aliancie," vyhlásil Sklenár s tým, že neutralita nie je pre Slovensko možnosťou. Poukázal na skúsenosť Ukrajiny, Gruzínska či Moldavska.
Aktuálnu bezpečnostnú situáciu podľa Sklenára definuje aj reakcia na ruskú agresiu. Za najdôležitejšiu označil prípravu spoločne so spojencami. "Keď sa agresia začala, prezentovali sme nevídanú jednotu a jasnú rozhodnosť. Dokázali sme našich obyvateľov jednoznačne ubezpečiť, že vojna na území NATO nehrozí," skonštatoval. O presvedčivosti Aliancie podľa neho svedčí aj záujem Švédska a Fínska o vstup do NATO.
Rok 2022 podľa Sklenára ukázal, že s podporou spojencov možno urobiť viac pre vlastnú aj spoločnú bezpečnosť. Ako pripomenul, členstvo v NATO umožnilo Slovensku napríklad odovzdať systém protivzdušnej obrany S-300 či stíhačiek MiG-29 Ukrajine bez strachu, že bude v ohrození, a s vedomím, že spojenci pomôžu nielen udržať, ale aj zvýšiť našu obranyschopnosť. Zahraničná prítomnosť tiež podľa neho ukazuje schopnosť prekonať traumy z histórie a rozoznať medzi okupáciou a pomocou. Vyzdvihol aj úlohu Európskej únie po vypuknutí vojny.
V príhovore Sklenár upozornil aj na vplyv hybridných hrozieb na prístup k bezpečnosti. Bezpečnosť podľa neho musí obsiahnuť nový a kľúčový aspekt, budovanie odolnosti. "Schopnosť nielen útokom predchádzať, ale ich aj absorbovať, zvládnuť, nenechať sa vyprovokovať a s rozumom, rozvahou a odhodlaním rozmýšľať a rozhodovať sa o reakciách na provokácie," uviedol.
Diskusiám tohtoročnej konferencie tento rok dominujú témy 30 rokov bezpečnosti na Slovensku, expanzia slovenského zbrojárskeho priemyslu v kontexte vojny na Ukrajine, ale aj cesta Slovenska za energetickou sebestačnosťou. Zastúpená je vládna, mimovládna aj akademická sféra. Súčasťou programu sú aj okrúhle stoly mladých lídrov zamerané na kybernetické hrozby a dezinformácie.
