Nájdu sa však aj takí, ktorí podľahli celkom inej láske. Zdieľajú totiž spoločnú vášeň v jazdách na motorke. Citom ku kovovému dvojkolesovému tátošovi nepodľahli len muži, ale dokonca aj známe ženy. Všetci tak brázdia cesty s vetrom vo vlasoch na svojich motorkách a spoznávajú rôzne kúty sveta, ale aj našej domoviny.
Z bicykla na motorku
Marián Čekovský (46), hudobník
- Ako vajce vajcu sa podobám s Ivanom Jakešom, ale medzi nami ako motorkármi je obrovský rozdiel, pretože ja by som si nikdy nedovolil to, čo profesionálny jazdec, ktorý už má čo-to napadané. Ja sa radím medzi tých bezpečnejších, aj keď aj ja mám svoje napadané. Užívam si skôr prírodu a to, ako viem pomaly jazdiť. Je to ako hudobný žáner, a ja mám rád pomalšie. Držím sa rady - najprv sa nauč na bicykli a potom na motorku, takže som bol najprv vášnivý cyklista, až potom som šiel na mašinu. Stojí to za to.
Jazda je cesta
Jana Hubinská (59), herečka
- Jazdiť som začala z trucu v 16-ich, lebo ma mamina nepustila na parašutizmus. Potom som mala v 18-ich taký nepekný šmyk a prišla som k riadnym cestným lišajom aj o motorku. Potom prišla VŠMU, práca a akosi mi tento druh adrenalínu ani nechýbal. Až približne v roku 2000 som sa zasa k motorkám vrátila. Každé moje životné obdobie si s nimi užívam inak. Teraz už naozaj delikátne labužnícky, i keď aspoň na pár minút, keď je široko-ďaleko cesta len moja a dá sa, je krásne urobiť z motocykla lietadlo.
Motorka vs otcovstvo
Braňo Deák (40), herec
- Už nejazdím. Mám pocit, že už netreba. Som otcom dvoch detí a to nebezpečenstvo tam hrozí každý deň. Keď človek jazdí na okruhoch, tak, samozrejme, áno, ale je to chyba toho jazdca, ale na ceste je to chyba ostatných. Motorkám dávam nateraz stop. Chuť na motorku stále mám, to sa zo seba nedá dostať, to človek stále v sebe má, ale zvládam to potlačiť.
Kúpa z popudu
Peter Cmorík (43), spevák
- Moju prvú motorku som si kúpil z náhleho a nepremysleného popudu. Videl som obchod, vošiel som dnu, zbadal som motorku, ktorá ma oslovila a rovno som si ju kúpil, a to som nemal ani vodičák. Odvtedy, samozrejme, s vodičákom, jazdím, je to už nejakých 15 rokov a prejazdil som Európu krížom-krážom. Teraz je času menej, ale na jazdenie si ho vždy nájdem, je to jednak psychohygiena, a milujem ten pocit radosti a voľnosti.
