Približne 28.000 ľudí - teda zhruba 23 percent celkovej populácie Náhorného Karabachu - sa usilovala z regiónu ujsť hneď po tom, čo Azerbajdžan uvoľnil desať mesiacov trvajúcu blokádu jedinej cesty vedúcej do susedného Arménska. Blokáda tejto trasy viedla v oblasti k závažnému nedostatku potravín, liekov i paliva.
Azerbajdžan síce po skončení "protiteroristickej" operácie, ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku", prisľúbil rešpektovanie práv etnických Arménov v Karabachu, množstvo tamojších obyvateľov sa však obávalo odvetných opatrení zo strany Baku, píše Guardian.
Jerevan varoval pred možnými "etnickými čistkami", ktoré podnikne v Náhornom Karabachu Azerbajdžan – blízky spojenec Turecka.
Arméni, väčšinou kresťania, a Azerbajdžanci, prevažne moslimovia, po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bojovali proti sebe už v dvoch krvavých vojnách o spomínané hornaté územie Náhorného Karabachu.
Podľa arménskych zdrojov si najnovšie boje počas uplynulých dní v Náhornom Karabachu vyžiadali vyše 200 obetí na životoch a najmenej 400 zranených.
