V tejto súvislosti pripomenula, že najslabšiu účasť v eurovoľbách majú slovenskí voliči. To však podľa nej nejde celkom dohromady s tým, čo ona sama zažívala počas návštev Slovenska, keď aj bežní ľudia, ktorých stretala, oceňovali eurointegračný úspech svojej krajiny.
Eurovoľby budú začiatkom júna 2024, čo znamená, že 17. júla sa bude zostavovať nový europarlament: najskôr prebehne voľba predsedu a podpredsedov EP a následne v septembri nový EP schváli šéfa Európskej komisie a bude vypočúvať kandidátov na eurokomisárov.
Európske politické strany opäť zvažujú ísť do volieb s tzv. spitzenkandidátmi alebo so skupinami lídrov, ktorí by mohli obsadiť dôležité funkcie v euroinštitúciách. Tento systém sa ujal v roku 2014, v roku 2019 však lídri členských krajín straníckych topkandidátov pri voľbe šéfky eurokomisie nezohľadnili.
Podľa Metsolovej slov bude kampaň pred eurovoľbami náročná, je však nevyhnutné upozorňovať na dosiahnuté úspechy a ambiciózne rozhodnutia EÚ v oblasti klímy či energetiky. Úlohou politikov je podľa nej presvedčiť aj tých občanov, čo sa nezaujímajú o politiku, aby išli voliť, keďže krízy ako migrácia, zmena klímy či ceny energií sa nedajú riešiť len na národnej úrovni.
Politici musia nájsť spôsob, ako osloviť aj marginalizovaných, frustrovaných a mladých voličov, zdôraznila Metsolová. Priznala, že vzhľadom na fragmentáciu politických strán v jednotlivých členských štátoch, sa budúci europarlament sa bude zrejme zostavovať ťažšie než doposiaľ. Je však presvedčená, že väčšinu v EP budú aj naďalej mať konštruktívne proeurópske sily.
Na otázku TASR, akým najväčším výzvam bude čeliť nový europarlament, Metsolová uviedla, že prvou skúškou bude zaistiť nové zloženie zákonodarného zboru EÚ. Z politickej agendy to podľa nej bude zrejme proces rozširovania, migrácie či prijímanie tzv. zelených zákonov.
