Blesková ofenzíva proti arménskym separatistom, označená Azerbajdžanom za "protiteroristickú operáciu", mala podľa Baku za cieľ "nastolenie ústavného poriadku" v Náhornom Karabachu. Azerbajdžan tak de facto získal kontrolu nad týmto sporným územím.
Podľa údajov rezortu zdravotníctva v Baku utrpelo počas týchto bojov zranenia viac než 500 azerbajdžanských vojakov. Zdroje arménskych separatistov hovoria o 200 obetiach na životoch a najmenej 400 zranených.
Pozemná ofenzíva, po ktorej Azerbajdžan región obsadil, trvala jeden deň; separatisti následne zložili zbrane a súhlasili s prímerím. Štatút Karabachu však zostáva naďalej nejasný napriek tomu, že Azerbajdžan i arménski separatisti absolvovali dve kolá rokovaní, píše AP.
Oblasť Náhorného Karabachu je predmetom dlhodobých sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Medzinárodné spoločenstvo považuje oblasť za súčasť Azerbajdžanu; väčšinu obyvateľstva však tvorili miestni etnickí Arméni, ktorí ju aj doposiaľ fakticky kontrolovali.
V dôsledku azerbajdžanskej ofenzívy ušla z Karabachu už takmer štvrtina tamojšej populácie, informovala v stredu arménska vláda v Jerevane. Karabašskí utečenci masovo odchádzajú do susedného Arménska. Podľa Jerevanu už z Karabachu odišlo približne 28.000 ľudí - teda zhruba 23 percent celkovej populácie.
