Máte 11-ročného syna Mattea. Baví ho futbal?
Má také etapy. Keď sme žili v Istanbule, tak futbal hrával, ale keď sme sa vrátili na Slovensko, riešili sme, či bude pokračovať. Povedal, že ho to baví, ale len keď si ho zahrajú v škole. Tak som ho do toho netlačil, ale pred pár mesiacmi prišiel a povedal, že by znovu chcel začať hrávať, tak ho v tom podporujem. Nevravím, že s manželkou robíme iba to, čo by chcel on, ale ak si niečo vyberie a vidíme v tom zmysel, tak sa ho snažíme podporiť. Či už je to golf, motokáry, alebo futbal. Každý deň má nejaký iný tréning a aj to je jedna z vecí, prečo sa do zamestnania neponáhľam. Baví ma chodiť s ním na tréningy, preteky a zápasy, čo som počas svojej kariéry robiť nemohol.
Manželka sa teraz nechce sama v niečom realizovať?
Svoj život obetovala najskôr nám ako páru a potom rodine. Zo Slovenska sme odišli veľmi mladí, Barborka mala len sedemnásť rokov. Odvtedy až do minulého roku sme boli v zahraničí a pre ňu to bolo určite zložitejšie, pretože ja som mal futbal, denný kontakt so spoluhráčmi a predurčenú náplň. Ona si ju musela nájsť, vytvoriť si nové zázemie, nájsť si nových kamarátov. Teraz sa jej snažím nejakým spôsobom čas, ktorý mi obetovala, vynahradiť, takže ho trávime čo najviac spolu.
Máte nejaké spoločné koníčky?
Určite golf, ktorý hráva Matteo aj manželka, ja začínam, ale či sa niekedy dostanem na ich úroveň, neviem povedať, lebo zatiaľ mi to nejde. Náš najväčší spoločný koníček je určite syn, ktorému venujeme všetok čas.
