Správca na zamedzenie podvodov zaviedol niekoľko opatrení. Na tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ správcu Marián Áč.
Medzi najzávažnejšie spôsoby manipulácie pri zálohovaní patria aktivity niektorých výrobcov a predajcov nápojov. Tí predávajú obaly dovezené zo zahraničia alebo zo zahraničia dovážajú nápoje, ktorých obaly sú na Slovensku registrované, ale neboli určené pre slovenskú obchodnú sieť. "V oboch prípadoch vznikajú priame aj nepriame finančné škody, ktoré musí znášať správca, výrobcovia a distribútori," priblížil vedúci právneho a compliance oddelenia Správcu zálohového systému Marek Melišek. Poukázal, že niektorí ľudia lepia na fľaše etikety vytlačené doma a snažia sa ich vracať do zálohomatu.
Správca pre podvody úzko spolupracuje s odbernými miestami, pretože ony môže priamo zasiahnuť a odmietnuť prevziať obal, ktorý nespĺňa podmienky, tvrdí Melišek. "Na odberných miestach sú kamery a pracovníci obchodov môžu osloviť a skontrolovať priamo väčšie vrece obalov," podotkol. Správca tiež komunikuje s dodávateľmi zálohomatov, ktorí ich priebežne vylepšujú.
Zároveň na každý zálohomat vyvesí oznam o tom, že vrátenie podvodného obalu je nezákonné konanie a je možné ho postihovať aj trestnoprávnou formou. Ak bude mať správca informácie o nejakej lokalite, kde dochádza k vracaniu určitých typov obalov a môže odber dočasne pozastaviť a vyhodnotiť, či je legálny alebo nelegálny.
"Máme detailný reporting, kde vidíme na každom mieste chronologicky počas celého dňa, aké obaly sa vracali. Na základe údajov vieme identifikovať rôzne trendy a výkyvy a reagovať na ne," povedal Melišek. Za dôležitý považuje tiež monitoring pohraničných oblastí.
Správca systému ma taktiež organizačne vyčleneného špecialistu, ktorý sa nekalým praktikám venuje. Na podvodoch spolupracuje so Slovenskou inšpekciou životného prostredia a obchodnou inšpekciou, niekedy aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, poznamenal Áč. Apeluje na výrobcov, spotrebiteľov a ľudí, aby dodržiavali zákon o zálohovaní.
