Za sebou má stovky postáv v televíznych filmoch, seriáloch a inscenáciách. V divadle zažil krásne chvíle, ale aj podraz kolegu a rodinného priateľa. V poslednom čase sa herec objavil v seriáloch Pod povrchom, Miesto tieňov, Zachránári, Odsúdené a Búrlivé víno.
V Búrlivom víne ste si zahrali menšiu úlohu vinára zo spolku Vínečko. Ste spokojný s tým, ako tvorcovia filmov a seriálov využívajú vaše herecké kvality?
Veľmi neskromne poviem, že za predošlé obdobie som urobil okolo sto inscenácií, niekoľko filmov, aj televíznych, a na to sa veľmi rýchlo zabudlo. Dnes, ak nehráte v seriáli, tak nie ste. Zrazu vás vyčlenia a mnoho mladých produkčných dokonca ani nevie, s kým sa rozpráva. Majú pocit, že život sa začal až ich narodením a ignorujú celý background, ktorý tu bol.
Máte osobnú skúsenosť?
Stalo sa mi niekoľkokrát, že sa ma spýtali, či som už niekedy hral. Alebo som prišiel autom na pľac na nakrúcanie a asistent produkcie ma poslal preč s tým, že to je miesto pre hercov. Mnohí sa pýtajú, kde sa podela staršia herecká generácia... No, niektorí pomreli a na niektorých sa zabudlo, tak je to.
Na koho si vy rád zaspomínate z tých starších kolegov?
Mal som česť hrať s tými najlepšími hercami, akí na Slovensku boli. Napríklad s Vladom Müllerom, vážim si, že som mohol robiť, aj keď nie veľa s Ivanom Mistríkom, s Františkom Dibarborom, Martinom Gregorom, s pani Marínou Kráľovičovou, Evou Krížikovou, Zdenou Grúberovou, s vynikajúcim pánom Karolom Machatom, ktorý má stále úžasné šibalské oči. Pamätám si, keď sme hrali štúrovcov a rozoberali vážne problémy okolo slovenčiny, tak polovicu tváre od kamery mal pán Machata vážnu a druhým okom na mňa mrkal, len aby ma rozosmial. Také kúsky nám vystrájal. (smiech)
Venoval sa aj niekto z vašich predkov herectvu?
Otec bol vojak z povolania, ale už v mladosti bol členom ochotníckeho divadla. Vždy hovorieval, že hral schody a búrku. (smiech) Ale mám odloženú hru z vojenského prostredia, ktorú napísal kedysi za éry socializmu spolu s jeho kolegom.
Ktoré herecké obdobie považujete za vaše najšťastnejšie?
Jedenásť sezón v Divadle pre deti a mládež v Trnave. V roku 1977 sme tam striedali generáciu, ktorá prišla pred nami - Zuzanu Kronerovú, Maroša Zednikoviča, Juraja Ďurdiaka... Tam sme urobili najkrajšie veci a dokonca sme donútili aj bratislavskú smotánku chodiť na premiéry do Trnavy. Najskôr som do divadla dochádzal z Bratislavy, potom sme sa s rodinou do Trnavy presťahovali, pretože to pendlovanie medzi mestami bolo neúnosné. V divadle sme dokonca vyhlásili súťaž Idiot roka, ktorá spočívala v tom, kto najazdí viac zbytočných kilometrov. Predbehol ma len Jaro Filip, ktorý mal asi o 300 km najazdených viac ako ja. Diplom sme mu odovzdali pri klaňačke na javisku.
Režírovali ste muzikály Cigáni idú do neba, Fame, Vyhadzovač, Muzikálový sen, Sanitárny deň, Hair a momentálne muzikál HairSpray. Ktorý z nich považujete za najvydarenejší?
Nedá sa to jednoznačne povedať. Je to ako v rodine, vždy je najmilšie to najmladšie dieťa a ostatní žiarlia. Ale mám rád všetky. Mal som veľmi rád muzikál Beatles, kde som hral starého Lennona. Bol môj obľúbený. Mladí ľudia, ktorí so mnou hrajú aj v štyroch muzikáloch, sa dožadujú, aby sme vrátili na scénu muzikál Hair. A to tak človeka poteší.
V Búrlivom víne obrali podvodníci dôverčivých vinárov o vinice. Narazili ste aj vy v živote na niekoho takého?
Narazil. Narodil som sa v znamení Leva a svojím spôsobom som panovačný a mám patent na rozum. Nemyslím si, že som zlomyseľný, ale mnohokrát veľmi dôverčivý, čo sa dnes nevypláca. Na prehnanú dôveru ma upozorňujú aj moji priatelia a kvôli nej som už niekoľkokrát narazil a nabil si držku. Ale vždy som to niesol sám za seba, nezvaľujem vinu na iného. Žiaľ, vytrpia si to so mnou aj moji blízki. A prišiel som aj o peniaze.
Takže, ocitli ste sa až na dne?
Áno, ale bolo to v čase, keď som bol exkomunikovaný z Novej scény a moja druhá manželka Zuzka tiež nemala stále zamestnanie. Trvalo to štyri roky a naozaj sme nemali peniaze ani len na rožky. Rozbíjali sme deťom „pokladničky“, aby sme si ich mohli kúpiť. Cítil som sa veľmi ponížený, že nemôžem zabezpečiť rodinu. Bolo to strašné obdobie. Nebol som urazený, že ma z divadla vyhodili, navyše neoprávnene a nekorektne, ale že zneužili moju dôveru, rodinné priateľstvo a pripravili moje deti o živobytie. A to len preto, že som nesúhlasil s privatizáciou tohto divadla.
Ale vyhodili vás kvôli porušeniu pracovnej disciplíny, nie?
Zamkli predo mnou divadlo, aby som sa nedostal na predstavenie. Pritom hral herec, ktorý ma alternoval. Práve skúšal a hrať mal až o dva dni. Takže predstavenie sa nezrušilo a žiadna škoda divadlu nevznikla. Bol to jednoznačne zámer.
Vo vedení Novej scény boli v tom čase Andy Hryc s dcérou Wandou v roku 2002. To oni boli vašimi rodinnými priateľmi a zneužili vašu dôveru?
Áno.
Vysvetlili ste si navzájom situáciu, ktorá vznikla?
Nie, dostal som okamžitú výpoveď.
Boli ste v tom čase umeleckým šéfom. Koľko vám zostalo v divadle priateľov?
Dali by sa spočítať na jednej ruke, ale na drevorubačskej, ktorá má tri prsty odpílené. (smiech) Niektorí kolegovia prešli radšej na druhú stranu chodníka, aby ma nemuseli pozdraviť. Mnohých to potešilo...
Dostalo sa vám však zadosťučinenia...
Dal som Novú scénu na súd, ktorý po štyroch rokoch rozhodol, že som dostal výpoveď neoprávnene. Takže ma na Novú scénu museli zo zákona zobrať späť a som tam až dodnes.
Herečka Zuzka Skopálová (48) nie je prvou ženou, ktorú ste si vzali za manželku. Aj vaša predchádzajúca žena bola herečkou?
Aj ona je herečka, dokonca to bola moja spolužiačka z ročníka. Z Trnavy sme sa v roku 1989 presťahovali späť do Bratislavy. O tri roky neskôr sme sa rozviedli a ona si nechala moje aj dievčenské priezvisko, Iveta Kožková-Mandžárová.
Máte s ňou dve deti - Andrejku (35) a Katku (28). Prečo stroskotalo vaše manželstvo po 15 rokoch?
Bol som dosť pracovne vyťažený a veľa času som na rodinu nemal. A mali sme aj odlišný názor na to, ako by mala vyzerať rodina, napríklad výchova našich detí. Takže, nebolo to také plytké a povrchné, že by som si našiel mladšiu ženu. Nemám rád horoskopy, ale hovorí sa v nich, že Lev so Škorpiónom nemôže vydržať. A to bol aj náš prípad, čo sa potvrdilo. Ale napriek tomu sme aj s chodením spolu vydržali 17 rokov.
Vy ste iniciovali rozvod?
Nie, manželka.
Rok trval rozvod, ale i to, že ste si v konečnom dôsledku vysúdili staršiu dcéru. Nebolo vám ľúto, že ste dcéry rozdelili?
Ja som Andreu neukradol, ona chcela bývať so mnou. Povedala to aj psychológovi, pred súd som ju nepustil, pretože mala len 13 rokov a nechcel som, aby ju to zničilo. Takže som akceptoval jej rozhodnutie, nemohol som ju sklamať a ublížiť jej. Mali sme spolu nesmierne pekný vzťah založený na dôvere. Napriek mojej zaneprázdnenosti som ju každé ráno vozil do školy, chodili sme spolu športovať, veľa sme sa rozprávali. Mali sme pekný vzťah. Chcel som, aby sme sa rozišli rozumne, lebo naše deti si to odnesú. Teraz sú už veľké, ale súboj rodičov ich poznačil.
Andrea žije v zahraničí. Je to kvôli tomu, že sa rodina rozpadla, aj keď s vašou druhou manželkou mala pekný vzťah?
Bolo to kvôli tomu, že som jej na strednej škole povedal, aby sa učila angličtinu, lebo ju pošlem do Anglicka. Nakoniec tretí ročník gymnázia robila v Amerike, a keď tu zmaturovala, odišla s kamarátkou do Sydney, kde vyštudovala 3D animáciu. Domov sa vrátila po siedmich rokoch. Po dvoch týždňoch na Slovensku mi povedala, aby som sa nehneval, ale že ide domov, do Sydney. Trochu ma to zabolelo, ale už tu nechcela žiť. Zrazu jej bol tento štát malý.
A mladšia Katarína?
Katarína teraz skončila v Skalici medzinárodné vzťahy, takže som bol na promócii a pracuje v maminej firme.
Aký je váš vzťah, keďže ona vyrastala pri mame?
Cítiť v ňom napätie. Je to stále také oťukávanie sa...
Kde ste sa zoznámili so svojou druhou manželkou Zuzkou?
Z Trnavy som prešiel do Poetického súboru v Bratislave, Zuzka tam prišla zo školy. Hrali sme tam jednu sezónu, a keď Ľubo Roman zlučoval súbory v roku 1991, prešli sme na Novú scénu. Zuzka už vtedy bola vydatá a mala dcéru Zuzku (27). Potom som sa rozvádzal a ona to tiež nemala doma ľahké. Boli sme z tých vzťahov a rozvodov obaja ubolení. Bývať sme spolu začali až rok a pol po rozvode.
Rozvádzala sa kvôli vám?
Nemyslím si, že kvôli mne, ale urýchľovačom toho som určite bol.
Máte spolu dcéru Rebeccu (15). Keď ste sa brali, mala štyri roky. Ako to prežívala?
Pôvodne sme nemali v pláne náš vzťah spečatiť papierom, ale naštvala ma novinárka, keď som si prečítal článok a ona v ňom Zuzku urážala. Hovorila o nej ako o mojej frajerke, družke... A tak som sa naštval a požiadal som ju o ruku. Najskôr sa na tom zabávala, ale potom pochopila, že to myslím vážne. Rebecca sa veľmi tešila, páčilo sa jej na svadbe a pýtala sa, či sa budeme brať aj na budúci rok. (smiech)
O pár dní oslávite šesťdesiatku. Chystáte veľkolepú párty?
Bude to v auguste na Zuzanu, preto som si vybral Zuzku, aby sme vždy oslavovali pri jednom špinavom riade. (smiech) Kamaráti si už pripravujú poháre, aj keď si nemyslím, že je ešte čo oslavovať. Mám rád spontánne akcie a tak to spravíme na záhrade. Kto z kamarátov chce, ten príde.
Štefan Kožka
Narodil sa v Trenčíne 11. augusta 1954 ako najmladší z troch detí. Už na základnej škole v Žiline chodil do dramatického súboru. Neskôr sa s rodičmi presťahovali do Bratislavy. Po skončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave pôsobil ako člen Divadla pre deti a mládež v Trnave. Odtiaľ prešiel do Poetického súboru v Bratislave, ktoré sa zlúčilo s Novou scénou, kde je dodnes. V televíznom seriáli Nepokojná láska si zahral už v roku 1975. Nechýbal ani vo filme Tisícročná včela (1983), v seriáli Alžbetin dvor (1986), Fontána pre Zuzanu II. (1993), v seriáli Záchranáři (2003), v mnohých rozprávkach av desiatkach filmov.
