V ktorej sa mu najviac páčilo, prečo sa napokon rozhodol pre spravodajstvo a aké témy ním dokážu pohnúť, to sa dočítate v rozhovore, ktorý poskytol Novému Času Nedeľa. Dozviete sa aj to, ako rodičovstvo Vinczeovcov zmenilo ich dlhoročné priateľstvo a čo si myslí o súčasnej móde. Taktiež, či ho dnes ešte niekto osloví menom Branislav.
Pracovali ste vo viacerých televíziách - RTVS, TV JOJ aj TV Markíza. Ktorá vám najviac prirástla k srdcu?
Je pravdou, že som pracoval v každej televízii, ale vo väčšine išlo o televízne projekty alebo relácie, ktoré sa vysielali len sezónne. Takže neviem to celkom vyhodnotiť. Ale myslím, že všade je to asi obdobné - všade je nejaká konkurencia, všade sú ľudia prívetivejší a menej prívetiví… Náš biznis je dosť o vnútornom boji, ľudia bojujú o svoje miesto v médiu a chcú napredovať. Často nie je o tom, čo dokážu, ale o nejakých sympatiách či antipatiách. Naučil som sa to vnímať a akceptovať.
Máte podobnú skúsenosť?
Myslím, že som si tým všetkým prešiel. Určite som bol aj sympatický, aj nie. Som typ, ktorý nie je veľmi rád v neznámom prostredí a v skupine ľudí, ktorých nepoznám. Vtedy sa skôr utiahnem, nie som typ človeka, ktorý začína diskusie, a to mi možno tak trochu aj sťažilo niektoré situácie.
Nechceli ste niekde na dlhšie zakotviť?
V Jojke som zakotvil už dávno, vlastne, keď som začal pracovať na relácii Exclusiv. V tom čase ma ešte bavilo striedať prácu v televízii s módnym biznisom, v ktorom som pracoval. Televízny projekt sa striedal s prácou nákupcu pre módne domy zvučných značiek v zahraničí, čo ma veľmi upokojovalo a dávalo mi možnosť vydýchnuť si od mediálneho sveta. A možno aj preto, že nemám rád stereotyp, ubíja ma. Neskôr ma oslovili zo spravodajstva, či by som nechcel pracovať v ich redakcii. Pamätám si, že som vtedy váhal, ale pripadal som si mladý, čo už ani nebolo až tak pravdou. (smiech) Chcel som ešte nabrať iné skúsenosti. Potom prišla práca na českom trhu pre projekt Robinsonov ostrov, čo je česká verzia Survivora. Nakrúcali sme na Filipínach, pôsobil som ako kreatívny producent a zvládnuť celý veľký štáb - to pre mňa bola obrovská skúška a možno aj vtedy som si povedal, že teda už mám dosť skúseností a že by som možno zvolil aj niečo stabilnejšie.
Aké boli reakcie okolia na to, že z človeka, ktorý bol vnímaný najmä v šoubiznise, sa stal zrazu spravodajský človek?
Musím povedať, že si ani na nejakú konkrétnu pripomienku mojej skôr šoubizovej minulosti nespomínam. Faktom však je, že medzi šoubizovými projektmi a mojím spravodajským pôsobením bol nejaký čas, ktorý som strávil inými prácami. Napríklad aj pre TA3 som navrhoval grafiku, ktorá sa niekoľko rokov používala, takže aj pre túto televíziu som externe pracoval. (smiech) Ale myslím a verím, že diváci ma prijali aj ako človeka zo spravodajstva, aj keď vždy sa nájdu ľudia, ktorým nevyhovujem… Ale s tým akosi počítam.
