O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva, keďže zdôrazňovala najmä vojnové obete a útrapy Rusov, respektíve ďalších národov Sovietskeho zväzu.
Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
Oficiálny pamätník na Babom jare vybudovali až v roku 1976, pričom však vôbec nepripomínal tragédiu Židov - bol venovaný národom Sovietskeho zväzu či vojakom Červenej armády.
Pamätník pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jednej zo staníc kyjevského metra.
