Úplne sa izoloval
Zosnulému Matejovi sa podľa kamaráta vždy páčila vojenská tematika. „Vojaci, strelné zbrane, vrhacie nože, studené zbrane, boxery, kuše, to všetko mal rád, ale nemôžem povedať, že by bol zlý človek odmalička. Síce sme sa nevideli štyri roky, predtým, keď sme sa stretli, pozdravili sme sa a pokecali,“ hovorí kamarát, ktorý vedel, že Matej sa za posledné roky nestretával už s nikým zo starej partie. Zmeniť mal niekoľko stredných škôl. „Žil zo dňa na deň a nikdy nič neplánoval. Sníval o námornej pechote, vojenčine, o zásahových zložkách, polícii, ale asi išiel iným smerom,“ krúti hlavou kamarát.
„Má aj brata, pracuje, je zaradený do spoločnosti a funguje,“ upresnil. V dúbravskom byte býval útočník aj s rodičmi. „ Finančne ho dotovali a často chodili na chatu aj na niekoľko dní. Tam zrejme boli aj teraz. Neverím tomu, že rodičia na ňom nič nevideli, lebo poslednú dobu sa úplne izoloval. No a zrejme sa Vaški vedel dostať k otcovým zbraniam, keďže bol celé dni v izbe a špekuloval,“ vysvetľuje kamarát. „Rodičia sa starali a asi si mysleli, že aj keď má problém, nebudú to riešiť so psychiatrom, aby naňho ľudia neukazovali prstom. Otec by si preňho vytrhol srdce, keby musel,“ dodal.
Podceňujeme varovné príznaky
Danica Caisová, psychiatrička
Zjavne tam bola osobnostná porucha, ktorá zrejme prešla až do duševnej poruchy. V každom prípade nemal kontakt s realitou a nebol korekcie schopný. Vzhľadom na to, že to išlo plíživo, rodičia nevideli realisticky svoje dieťa. Každý rodič má tendenciu ospravedlňovať ho, aj keď vidia, že nie je v poriadku. Jednoznačne podceňujeme varovné príznaky, ktoré zahovoríme vetou „on je taký“. Ľudia to berú tak, že bol čudný vždy, tak nikoho neprekvapilo jeho správanie, tak napríklad aj to, že sa nevie zaradiť. Je to však choroba ako každá iná a ochorieť môže aj niekto, kto vyrastá v dobrých podmienkach. V tomto prípade sa zjavne ešte niečo zhoršilo, mohol to byť aj vnútorný podnet a celé to zakcelerovalo.
