Debata pokračovala tento rok v lete v súvislosti s filmovým dokumentom Wer hat Angst vor Braunau? (Kto má strach z Braunau?) režiséra Güntera Schwaigera. Schwaiger poukazoval na novinovú správu z roku 1939, podľa ktorej si Hitler želal, aby v jeho rodnom dome boli kancelárie vedenia okresu, teda aby sa využíval na administratívne účely. Schwaiger dospel k záveru, že ministerstvo vnútra svojím plánom ohľadom využitia budovy plní Hitlerove želania. "Prestavba na policajnú stanicu znamená úplne zlý signál," cituje režiséra nemecký portál Focus.de. Ide podľa neho o "facku obetiam".
Oskar Deutsch, predseda viedenskej židovskej obce, ktorý bol členom expertnej komisie, povedal, že ide o policajnú stanicu "demokratického štátu, ktorej úlohou je okrem iného predchádzať obnoveniu nacizmu". Pripustil, že by si vedel predstaviť aj iné využitie domu.
Rakúsko bolo v roku 1938 obsadené nacistickým Nemeckom a oficiálny výklad anšlusu od roku 1945 dával prednosť tvrdeniu, že alpská republika bola prvou obeťou nemeckej expanzie. Rakúsko však od 90. rokov začalo hovoriť o svojej spoluvine na nacistických zločinoch.
