Až dve tretiny Slovákov sa vyjadrilo, že ich peniaze sú nateraz v bankách v bezpečí, ale ak by banky nedosahovali dostatočný zisk alebo boli v strate, až 8 z 10 by do nich svoje úspory nevložilo. „Respondenti v prieskume reagovali na fiktívny scenár nestability bánk, hoci bankový sektor na Slovensku patrí dlhodobo k najstabilnejším v rámci celej Európy. Je však zaujímavé sledovať, ako by sa ľudia v takej situácii zachovali,“ hovorí Milena Koreňová, výkonná riaditeľka Slovenskej bankovej asociácie.
Prevažná väčšina populácie má s bankami dobré alebo priemerné skúsenosti, zlé skúsenosti s nimi uviedlo len 7 % respondentov. „Banky sa výsledkami zaradili medzi tri sektory, s ktorých službami sú ľudia na Slovensku najspokojnejší. Vyššiu spokojnosť vyjadrili len telekomunikačným službám a pošte,“ vysvetľuje Roman Pudmarčík, Account Director agentúry Ipsos s tým, že išlo o výber sektorov, nie spontánne odpovede.
Slovenský bankový paradox: Štát im zisky prikazuje a zároveň ich chce za ne potrestať
Bankovníctvo je jediný sektor na Slovensku, ktorému zákon vyslovene prikazuje dosahovať zisk. O miliarde, ktorú zarobilo dokopy 25 bánk pôsobiacich na Slovensku, počuť zo všetkých strán, no v porovnaní s inými sektormi bankovníctvo zďaleka nedosiahlo najvyššie zisky.
Pri pohľade na hospodárenie slovenských podnikov, zisk bánk nie je ničím výnimočný. Kým čistý zisk bánk narástol v roku 2022 o 14,1 %, u ostatných podnikateľských subjektov to bolo podľa Finstatu tiež 14 %. Pre porovnanie, najväčšia česká banka dosiahla v roku 2022 vyšší čistý zisk ako všetkých 25 slovenských bánk spolu.
„Zisk bánk je mimoriadne dôležitý pre ekonomiku Slovenska. Viac ako 60 % zo zisku ostáva na Slovensku a zvyšuje vlastný kapitál bánk, z ktorého len za posledné dva roky bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo,“ pripomína Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie.
Ziskovosť je dôležitá aj z pohľadu zdravia a stability sektora. Fungujúci finančný systém je nevyhnutný pre normálne fungovanie ekonomiky, pretože umožňuje sprostredkovanie toku peňazí od tých, ktorí ich majú momentálny prebytok k tým, ktorí ich majú krátkodobý nedostatok alebo potrebujú investovať. Pred siahnutím na zisky bánk preto varuje aj Európska centrálna banka. Ak by banky nemali dosť vlastných zdrojov, znížila by sa stabilita celého sektoru. Bankovníctvo je pritom špecifické aj tým, že je veľmi silno regulované, takže musí plniť prísne pravidlá. „Banky musia byť obozretné a zodpovedné nielen voči svojim akcionárom, ale aj voči vkladateľom, aby na prvom mieste bola bezpečnosť. A to v každom ohľade, či už je to kybernetická bezpečnosť, ochrana pred rôznymi formami podvodov, alebo zabezpečenie schopnosti vyplácať vklady v danom momente. Dôvera je tu veľmi dôležitá. Nie je to tak dávno, keď domáci bankový sektor rozdával problémové úvery, ktoré napokon skončili nesplácaním a, žiaľ, celú spoločnosť to stálo skoro 12 % HDP,“ pripomína Marek Gábriš z ČSOB.
Zdroj ziskov bánk: Prosperita firiem a domácností
Ziskovosť neovplyvňujú iba úrokové sadzby úverov, ale predovšetkým to, ako sa darí ekonomike. Čím viac sa ekonomike darí, tým viac úverov na investície a rozvoj je potrebných. „Viac úverov však môžu banky poskytovať iba vtedy, keď sú dobré predpoklady na ich návratnosť, čo znamená, že firmám sa darí. Zdrojom ziskov je teda prosperita firiem a domácností a tým aj zvyšovanie záujmu o aktívne obchody s bankou,“ vysvetľuje Marek Gábriš.
Rast úverovania je nevyhnutnou podmienkou pre zvyšovanie rastu ekonomiky. Viac zisku znamená viac úverov a vyšší rast, ktorý prináša viac inovácií, viac práce, vyššiu životnú úroveň. Pre ilustráciu, už za 100 mil. eur čistého zisku dokáže bankový sektor ročne poskytnúť úvery vo výške 1 mld. eur. To je suma, ktorá stačí na približne 12-tisíc priemerných hypoték, alebo na výstavbu 3 – 4 nemocníc. Ročne.
