"Ústavný súd dospel k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku nie je spôsobilá učiniť zadosť referenčným normám, princípom ústavy a relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora," uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan. "Takáto povinnosť totiž odporuje princípu primeranosti trestov, keďže požiadavku uloženia trestu, ktorý je v konkrétnych okolnostiach veci primeraný a spravodlivý, nahrádza nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku," skonštatoval.
ÚS pritom vo všeobecnosti nepovažuje za opodstatnené vylučovať trest prepadnutia majetku z katalógu dostupných represívnych nástrojov, pokiaľ spĺňajú základné ústavné parametre. Nesmie však ísť o spôsob, ktorý sa požiadavkám primeranosti celkom zjavne vymyká. Na otázku o účinkoch rozhodnutia ÚS Fiačan uviedol, že "derogačný nález ÚS sa nedotýka právoplatných a vykonaných trestov prepadnutia majetku".
Príslušné ustanovenia určujú, že súd je povinný uložiť trest prepadnutia majetku v príslušných prípadoch. Tie sa týkajú drogovej trestnej činnosti, legalizácie výnosu z trestnej činnosti, založenia a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny, prijímania úplatku či podplácania. Prepadnutie sa pritom týka aj legálne nadobudnutého majetku.
Poslanci v podaní na ÚS namietali, že napadnuté ustanovenia "odnímajú súdu výlučnú právomoc rozhodovať o treste, keď túto právomoc nahrádzajú obligatórnou povinnosťou uložiť trest prepadnutia majetku bez zohľadnenia zásad ukladania trestov". Takto uložený trest činia potenciálne krutým, resp. neprimeraným a nespravodlivým. Zároveň podľa poslancov takýto trest môže v konkrétnych okolnostiach veci predstavovať neprimeraný zásah do vlastníckych práv.
Na prepadnutie majetku v prospech štátu bol v roku 2019 v medializovanej kauze neodvedenia dane a poistného odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák.
