Šetrenie na výdavkoch by mohlo podľa MF vychádzať primárne z výraznejšieho zacielenia sociálneho systému na ohrozené skupiny, doplnené najmä zoštíhlením menej efektívnych prevádzkových výdavkov štátu. "V posledných rokoch boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré narušili základnú myšlienku udržateľnosti dôchodkového systému postavenej na valorizácii, ktorá zachováva kúpyschopnosť dôchodcov. Ide najmä o 13. dôchodky a rodičovský dôchodok, ktorých zrušenie by znížilo deficit približne o 0,7 miliardy eur," predpokladá IFP.
Podobné zníženie výdavkov by sa dalo dosiahnuť aj vyplácaním súčasne platných úrovní sociálnych dávok len nízkopríjmovému obyvateľstvu. Týka sa to najmä daňového bonusu, prídavku na dieťa či príspevku pri narodení dieťaťa.
Rezort financií zdôraznil, že najmenej by ekonomiku bolelo znižovanie prevádzkových výdavkov, vrátane mzdových nákladov. "Zatiaľ v plnej miere neuskutočnené personálne audity na ministerstvách, väčších štátnych podnikoch a samosprávach by preto mohli identifikovať úspory do 10 % pracovných miest, vo väzbe na už uskutočnené investície do digitalizácie. Vzhľadom na doterajší relatívne prudký rast platov vo verejnom sektore vrátane zdravotníctva by tiež priemerný rast miezd v najbližších rokoch mohol byť už viac tlmený," konštatoval IFP v predloženom materiáli.
Na celej mzdovej obálke ministerstvo identifikovalo potenciál úspor na úrovni takmer 1 miliardy eur. O niečo menší potenciál úspor existuje aj v nákupe tovarov a služieb, alebo v oblasti zefektívnenia poskytovaných dotácii.
