Náklady na rozširovanie Únie zverejnili pred plánovaným stretnutím 51 európskych politických lídrov, ktoré sa začne v piatok v španielskej Granade. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri vyhlásila, že EÚ sa musí okamžite pripraviť na radikálne zmeny potrebné na to, aby sa Ukrajina a ostatné kandidátske krajiny mohli stať členmi EÚ.
"Všetky členské krajiny budú musieť do európskeho rozpočtu odvádzať viac, zároveň však z neho získajú menej. Mnoho členských štátov, ktoré sú teraz v konečnom súčte príjemcami prostriedkov, by sa stali prispievateľmi," uvádza dokument vypracovaný sekretariátom Európskej rady, ktorý sa podarilo získať denníku Financial Times.
Rozširovanie EÚ je jednou z najpálčivejších tém piatkového stretnutia, na programe sú však aj témy ako rozpočet, počet kresiel v Európskom parlamente, poľnohospodárstvo či jednohlasné schvaľovanie niektorých rozhodnutí.
Zároveň prebieha diskusia o tom, či by malo byť zachované "dvojrýchlostné" alebo čiastočné členstvo, alebo či by sa k členstvu malo pristupovať spôsobom "všetko alebo nič". Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v pondelok počas stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Kyjeve na margo návrhov zástancov čiastočného členstva reagoval slovami: "Členstvo je členstvo, bodka."
Dokument, ktorý získal denník Financial Times, uvádza zmeny, ktoré by nastali, ak by sa členmi EÚ stalo všetkých deväť kandidátskych krajín. Podľa odhadov by sa rozpočet zvýšil o 21 percent na hodnotu 1,47 bilióna eur. Táto zmena by znamenala výrazné zvýšenie príspevkov pre Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Zmenila by sa aj výška príspevkov z rozpočtu plynúcich na poľnohospodárstvo či rozvoj infraštruktúry. Podľa aktuálne platných pravidiel by Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Malta a Slovinsko stratili nárok na príspevky z kohézneho fondu EÚ.
