Ponuku pracovať ako hlásateľka dostala v roku 1950. V tomto roku absolvovala Baťovu školu vo Svite, na ktorej navštevovala dramatický krúžok. V rámci neho sa zúčastnila na celoslovenských recitačných pretekoch v Košiciach, ktoré vyhrala.
Na miesto hlásateľky v Československom rozhlase v Košiciach nastúpila po úspešných konkurzných hlásateľských skúškach v októbri 1951. Po necelých dvoch rokoch zamierila v júli 1953 do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala až do odchodu do dôchodku, do konca januára 1988.
V Československom rozhlase strávila za mikrofónom takmer 37 rokov. Počas tohto obdobia sa venovala nielen výchove svojich nasledovníkov, pričom vychovala mnohých rozhlasových hlásateľov, ale súčasne spolupracovala aj s Československou televíziou v Bratislave a Krátkym filmom, kde načítavala texty k dokumentárnym filmom.
Za svoju prácu získala viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi aj Vzorný pracovník slovenského ministerstva kultúry.
