"Bojuje za ženy voči systematickej diskriminácii a utláčaniu," uviedla predsedníčka výboru Berit Reiss-Andersenová. Pripomenula, že Mohammadíová bola 13-krát zatknutá a päťkrát odsúdená celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom.
Ocenená aktivistka otvorene vystupovala proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu a vo svojom úsilí pokračuje aj vo väzení, pripomína agentúra AFP.
V novembri 2021 ju zatkli a odvtedy ju väznia v Teheráne, odkiaľ sa vlani na jeseň vyjadrovala k protestom v Iráne. Prepukli po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej v policajnej väzbe.
Medzi 391 kandidátmi na ocenenie v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácii. Vlani Nobelov výbor ocenil bieloruského aktivistu v oblasti ľudských práv Alesa Biaľackého, ruskú ľudskoprávnu organizáciu Memorial a ukrajinskú ľudskoprávnu organizáciu Centrum pre občianske slobody (CCL).
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901 a ako jedinú ju odovzdávajú v Osle. Výbor sa rozhodol túto cenu neudeliť však 19-krát (v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972).