Toto si nedovolí ani pravicová vláda
Čo si budúca nová vláda z tohto pripraveného balíčka vyberie, zatiaľ jasné nie je. Podľa ekonóma Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord by nepredstavila takéto prísne opatrenia ani silne pravicová vláda. Akákoľvek vláda, ktorá vznikne, bude mať podľa neho problém presadiť a so svojimi voličmi vykomunikovať čo i len desatinu navrhnutých opatrení.
„Vo svojej podstate navrhnuté body chcú zvyšovať zdanenie fyzických osôb a firiem a zobrať občanom sociálne dávky. Rozhodne by sa pre verejnosť malo zdôrazniť, že toto nie je plán, ale len možnosti, ktoré sú aktuálne dosť vzdialené skutočnej realizácii. Teraz by sme mali viac investovať do produktívnych oblastí. Keď nebudeme investovať, tak v budúcnosti bude opäť diskusia o tom, ktorej ekonomickej skupine peniaze zoberieme, aby sme ich dali inej skupine,“ uzavrel Tomčiak.
Táto vláda neurobila nič
Marcel Klimek, bývalý štátny tajomník ministerstva financií
Okrem toho, že v zozname ódorovci nepriniesli takmer nič nové, veľká väčšina opatrení sú staré známe kroky z archívu IFP a Útvaru hodnoty za peniaze (kredit) a návrh na rušenie sociálnych opatrení s podporou naprieč politickým spektrom považujem za čistú stratu času, ma zaujal viac iný bod. Vláda úradníkov/„odborníkov“ si v ňom sama vyčíslila, že v konsolidácii zlyhala, keďže za 5 mesiacov nerealizovala ani jedno ňou vylisovaných konsolidačných opatrení za 1,5 miliardy vo výlučnej kompetencii vlády. Ide o 211 mil. eur na verejnú správu, 344 mil. eur na zníženie neefektívnych dotácií či 968 mil. eur na zoštíhlenie zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe. Nehovorím o opatreniach súvisiacich s daňami či odvodmi, kde je potrebný súhlas parlamentu. Nezrealizovala nič. Nepamätám si v tomto storočí inú vládu, ktorá by mala na konte nulu realizovaných konsolidačných opatrení.
Deficit spôsobujú aj plošné opatrenia
Slovenské vlády za posledných 10 rokov ukázali, ako nevedia šetriť, ale zvyšovanie daní im ale išlo. Ódorov balíček im rovno dodal aj návod, ako majú vyzerať nové sadzby. Súčasný deficit pritom nevznikol kvôli užitočným investíciám do rastu hospodárstva a kvalitných verejných služieb, ale kvôli spotrebe, plošným transferom domácnostiam a plošnému zvyšovaniu platov vo verejnej správe. Daňové zaťaženie je už dnes na Slovensku pomerne vysoké, priemerný zamestnanec zaplatí 50-60% je príjmu do štátnej kasy. Preto si myslíme, že diskusia by mala byť hlavne o znižovaní výdavkov, ktoré v poslednom čase rástli ďaleko viac, ako ekonomická sila Slovenska.
