Únosy civilistov
Zároveň sa objavujú správy, že ozbrojenci berú civilistov ako rukojemníkov a dokonca ich unášajú do Pásma Gazy. Jedna žena opísala televízii Channel 12, že komunikovala so svojím otcom, ktorý jej oznámil, že útočníci sú v jeho dome. „Povedal mi, že ho unáša,“ uviedla. Hamas následne na sociálnych sieťach zverejnil video, ktoré podľa neho ukazuje skupinu zajatcov z radov izraelskej armády. Skupina tiež šíri zábery údajných zajatcov z radov civilistov, ktorí boli odvlečení do Gazy. Obyvatelia mesta Sderot počuli ráno poplach a mysleli si, že ide o obvyklé raketové útoky. Otvárali dvere vojakom s tým, že ide o príslušníkov izraelskej armády, no išlo o radikálov z Hamasu, ktorí ich takto zadržiavali. Vodca ozbrojeného krídla Hamasu Muhammad Díf oznámil, že ide o odplatu za izraelské „znesväcovanie“ mešity al-Aksá na Chrámovej hore v Jeruzaleme.
Krajina vo vojne
Izraelské nálety v rámci protiakcie s názvom Železné meče pri odvetných útokoch v Pásme Gazy zabili minimálne dve stovky ľudí a zranili ďalších 1 600. Izrael vyslal do akcie desiatky lietadiel. Zároveň mobilizujú desaťtisíce príslušníkov záloh, ktoré majú k dipozícii. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že krajina je „vo vojne“ s organizáciou Hamas vládnucou v Pásme Gazy. Netanjahu prikázal povolanie záložníkov a povedal, že Hamas „zaplatí cenu, ktorú doteraz nepoznal“. „Sme vo vojne,“ povedal Netanjahu. „Nie je to operácia... ale vojna,“ vyhlásil.
Bezpečnostný analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne hovorí, že palestínske hnutie muselo útok plánovať mesiace a Izraelčanov prekvapilo, keďže sa ozbrojenci rýchlo a ľahko dostali cez hranicu. „Je to ohromný šok, ktorý bude Izraelský štát dlho spracovávať,“ povedal. Svoju rolu mohlo zohrať aj to, že sa v posledných mesiacoch zameriavali na vnútropolitické dianie a problémy premiéra Netanjahua. Podľa Krausa však parametre situácie nedosahujú úrovne vojny, aj keď tak situáciu označujú.
