Na čele krajiny stál v rokoch 2005 až 2010. Ešte predtým bol predsedom ústavného súdu. V roku 1989 sa niekdajší opozičný aktivista - v 80. rokoch sa ako právny poradca ochrancov prírody angažoval proti stavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo-nagymaros na Dunaji - stal jedným z hlavných tvorcov novej maďarskej ústavy, ktorej dodržiavanie potom kontroloval z funkcie predsedu Ústavného súdu po ďalších ôsmich rokoch. Svojím pôsobením výrazne prispel k dodržiavaniu ľudských práv a etablovaniu právneho poriadku v Maďarsku, okrem iného sa angažoval pre odškodnenie obetí komunizmu a zrušenie trestu smrti.
Narodil sa 3. januára 1942 v juhomaďarskom meste Pécs. Jeho matka pochádzala z bohatej rodiny, a tak kvôli triednemu pôvodu celá rodina žila v 50. rokoch v hlbokej chudobe. Na miestnej univerzite vyštudoval právo, doktorát získal v Jene vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. Od konca 60. rokov pracoval v Maďarskej akadémii vied. Roku 1981 bol menovaný profesorom na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Lóránda, v ďalších rokoch prednášal aj na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya. Dostal čestný doktorát z univerzity v Kolíne nad Rýnom, kde pôsobil ako hosťujúci profesor, a bol členom prestížnych medzinárodných právnických organizácií.