„Chodili sme spolu štyri roky do školy. Boli sme spolužiačky a môžem povedať, že nerozlučná dvojka. Po škole sa naše cesty rozišli, každá z nás mala iné plány, ale stále sme boli v kontakte, stále sme sa podporovali, písali si, volali si. Bola cieľavedomá, chcela sa dostať na Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského a tam sa aj dostala,“ priznala.
Zostalo prázdno a ticho
Od tragickej nehody uplynulo niečo vyše roka. Život tých, ktorí prišli o svojich milovaných, musí ísť ďalej. No zmieriť sa s tým je náročné. Svoje o tom vie aj Miriam. „Tak veľmi mi chýba. Ani si to neviete predstaviť, akú bolesť prežívam aj rok po tom. Nie je dňa, kedy by som na ňu nemyslela. Chcela som hlavne, aby sa na to nezabudlo, lebo je to tragédia, ktorá zasiahla Slovensko a najmä mladých ľudí,“ ozrejmila nám nádejná speváčka, ktorej sa vždy po pomyslení na priateľku vtisnú slzy do očí. „Na zastávku Zochova chodím často. Doma mám naše fotky a vedľa nich anjelika a sviečky. Keď sa mi dá a idem domov na východ, tak skoro vždy skočím aj do Popradu na cintorín, kde je pochovaná,“ skonštatovala.
Akoby to bolo včera
Miriam má správy o nešťastnej dopravnej nehode a o úmrtí priateľky neustále pred očami. „O nehode som sa dozvedela prostredníctvom sociálnych sietí a nechápala som, čo sa stalo. Na tej zastávke často čakám na autobus aj ja sama. V hlave som mala dvoch ľudí, ktorí by tam mohli v tom čase stáť. Samozrejme, že som im písala, či sú v poriadku a odpovede som sa nedočkala. Až na druhý deň som zistila, že tam bola aj Bronka s priateľom. A že ona ešte bojuje v nemocnici. No jej boj sa skončil na druhý deň okolo obeda a ja som sa zrútila. Nechápala som to. Bili sa vo mne všetky emócie - smútok, hnev, bolesť, všetko...“ zaspomínala si Miriam, ktorá chce v hudbe preraziť tak, ako si to Broňa priala.
