Výskumníci z Kráľovských botanických záhrad v londýnskom Kew vypracovali štúdiu Stav svetových rastlín a húb, do ktorej prispelo viac ako 200 vedcov zo 102 inštitúcií v 30 krajinách. Podľa nej v niektorých prípadoch rastlinné druhy vyhynú v období medzi ich objavom a katalogizovaním, čo v priemere trvá 16 rokov.
Ohrozená je takmer polovica známych kvitnúcich rastlín, teda viac ako 100.000 druhov. Predpokladá sa, že ohrozených je ďalších približne 77 percent vedecky nepopísaných druhov. Hlavným dôvodom je klimatická zmena a strata habitatu napríklad pre odlesňovanie a zatopenie údolí riek po výstavbe priehrad.
Výskumníci navrhujú, aby všetky novoobjavené druhy boli považované za ohrozené až do momentu, kým sa nepreukáže opak. Mnoho druhov môže byť endemických a môžu rásť iba na jedinom konkrétnom mieste, prípadne sa môžu nachádzať v oblastiach výrazne poznačených ľudskou činnosťou.
"Deväť z desiatich našich liekov pochádza z rastlín, čelíme preto reálnej hrozbe, že v budúcnosti prídeme až o polovicu potenciálnych liekov," vyhlásila analytička a spoluautorka štúdie Matilda Brownová. Vedci každoročne formálne popíšu viac ako 2500 nových druhov, medzi ne však nerátajú huby, ktoré sú najmenej popísanou časťou prírody. Podľa odhadu mykológov z viac ako 2,5 milióna druhov je popísaných iba približne 155.000 druhov.
Riaditeľ vedeckého výskumu v Kew profesor Alexandre Antonelli vyhlásil, že vieme viac o povrchu Marsu ako o hubách na našej vlastnej planéte. Najnovší výskum by mal preto podnietiť zákonodarcov, aby pri tvorbe legislatívy a výbere chránených území brali do úvahy aj rastliny a huby, nielen zvieratá. Medzinárodný cieľ stanovený do roku 2030 žiada ochranu 30 percent planéty.