„To je to, čo odhaľuje druhý zákon infodynamiky, takže jeden logický záver je, že aj keď neposkytuje definitívny dôkaz, iste podporuje teóriu o simulovanom vesmíre,“ dodáva uznávaný fyzik.
Podľa profesora Vopsona symetria, ktorú pozorujeme v každodennom svete, ako sú motýle alebo kvety alebo hviezdice, podporuje teóriu simulácie. Vysoká symetria totiž zodpovedá stavu najnižšej informačnej entropie, čo potenciálne vysvetľuje sklon prírody k nemu.
„Všetok biologický život predstavuje nejakú formu symetrie, všetky pevné látky a kryštály majú symetriu, fyzikálne zákony atď. Vesmír má tento vstavaný mechanizmus na optimalizáciu výpočtu všetkého. Symetria je najlepší spôsob, ako optimalizovať alebo vykresliť digitálne vytvorený svet, a preto všade máme skôr symetriu než asymetriu,“ tvrdí Vopson. Jeho štúdia bola publikovaná v AIP Advances.
