Lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower pripláva do Stredozemného mora na vopred naplánovanú misiu "a v prípade potreby bude určite k dispozícii," povedal v stredu hovorca Rady pre národnú bezpečnosť (NSC) John Kirby. Dwight D. Eisenhower aj so sprievodnými vojenskými plavidlami vypláva v piatok zo svojho domovského prístavu v Norfolku v americkom štáte Virgínia.
Americký minister obrany Lloyd Austin už v nedeľu - v reakcii na sobotňajší masívny útok Hamasu na Izrael - avizoval, že Spojené štáty presunú do východnej časti Stredozemného mora svoju lietadlovú loď USS Gerald R. Ford s približne 5000-člennou posádkou sprevádzanú krížnikmi a torpédoborcami.
Nemenovaný zdroj agentúry AP v utorok potvrdil, že loď už priplávala do oblasti, z ktorej je v prípade potreby schopná poskytnúť Izraelu vzdušnú podporu. USS Gerald R. Ford predtým ukončil spoločné cvičenie s talianskym námorníctvom. Na americké vojenské základne v regióne Blízkeho východu boli tiež po útoku Hamasu na Izrael vyslané ďalšie desiatky lietadiel typu A-10, F-15 či F-16 a v prípade potreby tam budú nasadené ešte ďalšie.
Skupina príslušníkov amerických špeciálnych síl okrem toho začala poskytovať izraelskej armáde podporu v oblasti plánovania a spravodajských informácií. Izraelské sily v utorok večer dostali z USA aj prvú zásielku munície pokročilého typu. Washington tiež urýchľuje dodávky rakiet pre izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzval na rokovania medzi izraelskými a palestínskymi silami, pričom vyjadril nádej, že vojna na Blízkom východe sa nerozšíri.
Tisíce ľudí zomreli za uplynulých päť dní po tom, ako bojovníci islamistického hnutia Hamas začali bezprecedentný útok na Izrael, ktorý odpovedal masívnym bombardovaním pásma Gazy, ktoré Hamas ovláda.
"Je potrebné za každú cenu zabrániť rozšíreniu tohto konfliktu, pretože ak k nemu dôjde, bude to mať vplyv na medzinárodnú situáciu," povedal Putin. Strany "sa musia vrátiť k procesu rokovaní, ktorý by mal byť prijateľný pre všetky subjekty vrátane Palestínčanov", dodal šéf Kremľa. Povedal tiež, že je "potrebné zapojiť sa skôr do diplomacie ako do vojenskej strany (konfliktu), aby sa našli riešenia na zastavenie bojov".
Rusko v priebehu rokov udržiavalo priateľské vzťahy s Palestínčanmi aj izraelskými orgánmi - hoci väzby s Jeruzalemom boli napäté v dôsledku ofenzívy Moskvy na Ukrajine. Zatiaľ čo Západ odsúdil palestínske útoky, Rusko doteraz len opatrne odsudzovalo násilie oboch strán. Namiesto toho obviňovalo z konfliktu "zlyhanie" zahraničnej politiky USA.
Rusko "by mohlo prispieť k procesu urovnania", povedal Putin, pričom poznamenal, že akékoľvek úsilie o sprostredkovanie by bolo vzhľadom na vážnosť situácie náročné. Deň predtým Putin vyzval na "vytvorenie nezávislého suverénneho palestínskeho štátu".
