"Dnes podnik s vyše 3000 zamestnancami má neznámy investičný dlh rádovo v stovkách miliónov eur, avšak nevieme jeho presnú výšku. Nevieme tak povedať, na ktorej vodohospodárskej stavbe, ktorá nás chráni pred povodňami, je kritický stav a nakoľko je tam riziko narušenia," povedala analytička Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Kristína Mojzesová.
Niekoľkokrát na nedostatok financií v podniku upozorňoval aj Najvyšší kontrolný úrad SR. "Od roku 2020 sa na základe ich odporúčaní toho veľa nezmenilo," podotkol Chrenko. Do roku 2020 dostával podnik v priemere polovicu požadovanej sumy, v posledných dvoch rokoch to už bolo iba päť percent. "Pritom naši vodohospodári sú nosným pilierom protipovodňovej ochrany našej krajiny. (...) Z okolitých krajín vidíme, že jedno euro investované do protipovodňovej ochrany ušetrí päť eur na potenciálnych škodách," skonštatoval minister.
Inštitút environmentálnej politiky v súvislosti s nedostatočným financovaním SVP vypracoval analytický podklad, ktorý obsahuje súbor odporúčaní pre dlhodobo udržateľné fungovanie. Tento podklad nechajú už novému ministrovi. "Verím, že nasledujúca vláda bude tejto otázke venovať náležitú pozornosť," poznamenal Chrenko.
Vhodnou formou pre SVP môže byť podľa Mojzesovej načrtnutie cestovnej mapy, ktorá by obsahovala konkrétne opatrenia a časovú os. "Na základe odpočtovania tejto mapy by mohli byť podniku prideľované financie zo strany štátu," priblížila.
Jednou z možností ako zvýšiť príjmy SVP je presmerovanie poplatkov, ktoré sú výnosom Envirofondu za podzemnú vodu a odpadové vody. Podnik by si tak podľa analytičky mohol prilepšiť približne o 14 miliónov eur. Pokračuje, že alternatívou by mohlo byť zvýšenie ceny vody poskytovanej pre výrobu elektriny. "Ak by sa táto cena zvýšila o pätinu, výnos by sa mohol zvýšiť do piatich miliónov eur za rok," povedala Mojzesová. Dodala, že zmeny vo financovaní SVP sú podmienené politickým konsenzom a je tiež nutná zmena legislatívy.
IEP taktiež odporúča hĺbkový audit v podniku. Týkať by sa mal ľudských zdrojov, nastavenia procesov a využívania výdavkov. "V prípade, že by sa na dnešnej situácii nič nezmenilo a šlo by to naďalej samospádom, akútna situácia dofinancovania sa bude každoročne opakovať," uviedla Mojzesová.
Odborový zväz drevo, lesy, voda v auguste upozornil, že SVP sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii pre absentujúce platby od štátu, ktoré tvoria polovicu ich príjmov. Rozdiel medzi vyčíslenou sumou a uhradenou sumou za posledné tri roky je takmer 150 miliónov eur. Štátny podnik preto od septembra tohto roku nedokázal vyplatiť mzdy svojim zamestnancov.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) oceňuje prístup súčasného vedenia envirorezortu k zabezpečeniu financií na činnosť podniku do konca tohto roka. Pre TASR to uviedol hovorca podniku Marián Bocák.
"SVP dlhodobo bojuje o riadne financovanie svojej činnosti. Za posledné roky sa situácia zhoršuje. Napríklad na svoju činnosť na základe reálne vykonaných služieb pre štát žiadal od štátu preplatenie svojich výdavkov v sume 52 miliónov eur a v reálne dostal na tento rok 2,5 milióna eur," priblížil Bocák. Tvrdí, že podnik dlhodobo predkladá návrh na systémové a predvídateľné zabezpečenie financií podniku vrátane záverov analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
