„Osoba obvinená, ktorá by mala byť ministrom vnútra a pod ktorú by mal spadať Policajný zbor a policajný prezident, to by som považovala za veľmi spornú nomináciu,“ vyhlásila. Finálna zostava ľudí, ktorí by mali obsadiť posty ministrov, ešte nie je známa. Špekulácie, ktoré sa dostávajú na verejnosť, však nútia prezidentku uvažovať, či dá najavo svoju nespokojnosť. Jedným z adeptov na post ministra obrany je napríklad Robert Kaliňák, ktorý je vyšetrovaný, ale nie je obvinený. Na situáciu zareagoval aj Fico: „Prekonali sme aj iné prekážky, prekonáme aj vysoko pravdepodobné komplikácie prichádzajúce z paláca.“
Politológ Tomáš Koziak dáva do pozornosti aj iné mená, ktoré by podľa neho mohli prezidentke robiť vrásky na čele. „Pán Taraba bol ešte nedávno človek, ktorý šíril konšpiračné teórie. Ak by sa malo o ňom uvažovať ako o ministrovi kultúry, tak by to bol skutočne výsmech,“ povedal Koziak. Ako kontroverzného kandidáta vidí aj Rudolfa Huliaka. „Ochranárom venoval status, že by ich vešal. Takýto človek by nemal zastávať post ministra,“ skonštatoval.
Politológ Jozef Lenč je na pochybách, či by mala mať hlava štátu vôbec možnosť do nominácií kandidátov zasahovať. „Nie som ústavný právnik, ale myslím si, že vládu si má vytvoriť premiér, a nie prezident,“ vyjadril svoj názor. Podľa neho je za svojich ministrov zodpovedný výlučne predseda vlády. „Nemyslím si, že prezident je ten, kto by mal mať kompetenciu určovať premiérovi, koho mať vo vláde,“ uzavrel. Ako príklad uvádza aj prípad, keď Andrej Kiska v roku 2018 nechcel vymenovať vládu Petra Pellegriniho, čo bola podľa neho iná situácia, lebo nebolo po voľbách a nezostavovala sa nová vláda. Vtedy Kiska namietal ministra vnútra a uspel.
