Srbsko, ktoré v rokoch 1998-1999 viedlo krvavú vojnu proti etnickým Albáncom v Kosove, ani jeho tradičný spojenec Rusko, nezávislosť Kosova dosiaľ neuznali.
Desaťtisíce etnických Srbov, ktorí žijú na severe Kosova, neuznávajú ústredné kosovské inštitúcie a často sa dostávajú do konfliktu s kosovskou políciou, ako aj s medzinárodnými mierovými silami. V máji vypukli násilnosti, keď sa kosovské úrady pokúsili dosadiť starostov v niektorých mestách so srbskou väčšinou.
Pri zrážkach, ktoré vypukli medzi mierovými silami a etnickými Srbmi po tom, ako sa traja albánski starostovia ujali funkcie po týchto regionálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, došlo k zraneniam desiatok príslušníkov mierových síl KFOR a niekoľkých etnických Srbov.
Starostovia z radov etnických Albáncov boli s pomocou špeciálnej kosovskej polície dosadení do funkcií v štyroch obciach s prevažnou väčšinou srbského etnika po aprílových doplňujúcich voľbách, ktorých účasť bola v dôsledku srbského bojkotu nižšia ako 3,5 percenta.
Bojkot je súčasťou kampane za väčšiu autonómiu pre etnických Srbov, a Belehrad ho podporil.
Srbsko tiež naďalej jednostranne podporuje etnických Srbov prostredníctvom paralelných inštitúcií a etnických politických strán, čo Priština považuje za nezákonné zasahovanie.
