V príspevku v denníku Berliner Zeitung napísal, že s týmto fenoménom, ktorý sa zdá byť úplne všedným, ale o to viac nebezpečnejším, má Česko neblahé skúsenosti. "Európu opäť obchádza strašidlo. Nie je to nová politická ideológia, ale niečo zdanlivo obyčajné a všedné - blbá nálada," napísal Kafka. Domnieva sa, že netreba okamžite volať po revolučných metódach, stačiť by mohli trocha sebareflexie, viac vyrovnanosti a možno psychické povzbudenie. "Alebo sa opäť berie možné nebezpečenstvo na ľahkú váhu?" položil si otázku.
S termínom blbá nálada, ako Kafka pripomína, prišiel v roku 1997 niekdajší český prezident Václav Havel. Takto opísal vtedajšiu ťaživú atmosféru v spoločnosti, ktorá postupne nahrádzala transformačný zápal z 90. rokov. Blbá nálada nemusí podľa Kafku prameniť z politiky, ale napríklad zo zmesi zhýčkanosti v ekonomicky prosperujúcej spoločnosti a v aktuálne bohužiaľ neodôvodnených očakávaniach stále rastúcej kvality života predovšetkým u mladších ročníkov. "A to, čo sa vďaka civilizačným výdobytkom stalo na Západe samozrejmosťou, už nestojí za námahu. Preto sa blbá nálada v bežnom živote vyznačuje občianskou pasivitou," uviedol.
Z blbej nálady sa potom podľa Kafku môže rýchlo stať politická téma. Blbá nálada totiž býva ako politický faktor podceňovaná, hoci v konečnom dôsledku môže mať nepríjemné následky pre ďalší rozvoj krajiny, myslí si veľvyslanec. Poznamenal, že jej vyhnanie zo spoločnosti môže byť obzvlášť záludné. "Príklad Česka v tomto smere hovorí veľa," napísal.
"Len nedávno po úspešne dokončenom predsedníctve v EÚ spoločne s novým prezidentom Petrom Pavlom sa zdá, že spoločnosť našla novú sebadôveru. Na zaručenú diagnózu je ale ešte skoro," uviedol Kafka s tým, že český príklad by mohol byť varovaním pre všetkých, aby sa blbá nálada nevysvetľovala len politickými nešvármi. "Blbá nálada môže byť oveľa dotieravejšia ako blbá politika. (...) Majte sa pred ňou na pozore!" varoval.
