Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Moczo. "Každý rok žiadame od ministerstva nejakú sumu a posledné roky dostaneme vždy iba polovicu," poukázal Moczo. Priblížil, že staníc je spolu 15, z toho 13 patrí SAV a dve poskytlo Česko. Sú umiestnené v prírode, od mrazov až po najväčšie horúčavy, a už nefungujú tak, ako by mali. "Zemetrasenie zaznamenali, ale dáta nie sú tak k dispozícii, ako by boli k dispozícii v Bulharsku alebo Rumunsku," poukázal.
Národná sieť seizmických staníc je finančne krytá z vnútorných zdrojov SAV, a to v sume 40.000 eur ročne. Z toho polovica ide na náklady na prenos technických dát a modernizáciu. "Dá sa z toho robiť málo. Moderný seizmometer, ktorý by sme potrebovali raz za čas vymeniť, stojí 6000 až 8000 eur. K tomu treba prirátať akcelerometer, prevodník a ďalšie technické zariadenia," povedal generálny riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás. Dotácia zo strany SAV tak podľa neho umožňuje modernizovať jednu stanicu ročne.
Naposledy seizmológovia podľa Mocza spracovali návrh na dofinancovanie v roku 2018. Nedostal sa vtedy na rokovanie vlády.
