Nezabudnuteľná herečka pochovala v januári manžela. Na život bez neho si zvyká ťažko. Humor ju neopúšťa, priznáva však, že má aj starosti, napríklad veľkú vilu, z ktorej chce ísť preč.
Po pol roku odložila obľúbená herečka Magda Paveleková smútok po zosnulom manželovi Štefanovi (†86). Nie však vo svojom srdci. Ten sa usídlil hneď vedľa toho, ktorý tam nosí už vyše dvadsať rokov za svojou jedinou dcérou Ninkou (†34). „Keď manžel zomrel, snívalo sa mi, že je pri mne a robí mi ovsenú kašu s banánom ako každé ráno. Keď som sa zobudila do reality, že tu nie je, revala som ako ranené zviera. Tak to bolelo,“ priznáva pani Majda. Nečudo, prežili spolu 61 rokov.
„Mala som v živote to nešťastie, že som už predtým zažila ťažkú životnú skúšku, keď nám zomrela dcéra. Vtedy mi jeden politik tvrdil, aby som sa nebála, že všetko raz prebolí. Keď o tri roky neskôr zomrel jeho syn, zavolal mi a ospravedlňoval sa, že taký žiaľ nikdy neprebolí...“
Hrala divadlo
Pán Pavelek odišiel rýchlo a nečakane. „Števík padol, zlomil si bedrový kĺb a operovať ho nemohli, pretože mal bajpas. Srdce mu pracovalo len na 40 percent,“ opisuje, čo sa prihodilo, pani Majda. „Nikdy nebol chorý, zdravo žil a v tom vysokom veku mu chýbal iba jeden jediný zub. Mal nádherný chrup a moji vnuci Tomáš (28) a Andrej (27) ho zdedili po ňom,“ vraví Paveleková. Za manželom do nemocnice chodila každý deň.
Oporu jej robila kamarátka Olinka, pretože sama by to nezvládla. Celý čas hrala pani Majda pred manželom divadlo. Tvrdila mu, že výsledky sú lepšie a Tomáško ho príde oholiť, lebo nasledujúci deň ho budú operovať. Potom už bude dobre. „Tešil sa, stisol mi ruku. Spýtala som sa ho, či mu môžem dať pusu. Nastavil tvár a bolo vidieť, že je spokojný.“
Kontrašpionáž
Herečkinmu manželovi pichali injekcie, aby mohol lepšie spávať a ráno 25. januára zaspal naveky. Rodina ho pochovala v absolútnej tichosti. „Nerád sa ukazoval na verejnosti - kým pracoval, mal ťažkú funkciu, pracoval v kontrašpionáži, čo som nikdy nesmela nahlas vysloviť. Bol plukovník Československej armády,“ hovorí dnes už bez okolkov herečka. Nečudo, že v prvý deň, keď mohol Pavelek odísť do dôchodku, tak prácu zavesil na klinec. „Tam mu išlo o život. Bála som sa, že jedného dňa mi prídu povedať, že sa niečo stalo,“ opisuje Paveleková. „Z tých šokov a stresov mal zničené nervy aj srdce. Bola som však pre neho výbornou oporou. Vždy som bola veselá, všade bol doma poriadok. A naopak, Števko mi zase niečo dobré navaril, obslúžil ma a krásne žehlil.“
Ružový mramor
Pred pár dňami by bol herečkin manžel oslávil narodeniny. „Chlapci mu boli v urnovom háji zapáliť sviečky. Dali sme urobiť platňu z ružového mramoru s ružičkou a je tam napísané Štefan. Pod tým je miesto pre mňa a už mám aj svoje meno vytlačené a odložené. Ale nedobre sa na to pozerá...“ prizná pani Majda, ktorá sa ani po bolestnej strate necíti osamotená. „Našťastie mám vnukov, kamarátky, spoločníčku, záhradníka a všetci sa o mňa starajú. Takže nikdy nie som úplne sama“.
Hurá do kúpeľov
Nedávno mala pani Paveleková ešte problémy s tlakom. Tie však pominuli a nechodí už ani na rehabilitácie. A ako žije? „Ráno vstanem, dám sa do poriadku a čakám na obed, ktorý mi nosia z Podunajských Biskupíc, kde veľmi chutne varia. S vnukmi a kamarátkami hrávame karty, pozeráme televíziu, hrávam na klavíri, alebo som za počítačom. Vždy si nájdem nejakú zábavu.“ A ako žena činu, opäť sa chystá do kúpeľov, kde vždy pookreje.
Má umrieť
To, že na herečku nezabúdajú ani v divadle, svedčí fakt, že z Novej scény dostala ponuku zahrať si v novej hre Najstaršie remeslo. „Mala by som umrieť už na osemnástej strane scenára. Ja nemôžem takto skončiť, ešte sa nechystám zomrieť,“ uvažuje pani Majda a dôvod je celkom jasný. „Musela by som čakať až do konca predstavenia v bufete a všetko, čo je tam, by som pojedla. Ak by sme mali sto predstavení, asi si viete predstaviť, ako by to dopadlo. Takže je mi ľúto, ale túto úlohu nemôžem prijať,“ priznáva, hoci sa na javisko celkom tešila. „Nedávno som pred kamarátkami zahlásila, že keď budem mať 75 rokov, pôjdem si zahrať Mníšky. Stará matka predstavená môže predsa chodiť aj o palici,“ vraví pani Majda, ktorej úsmev na tvári na chvíľu zamrzol, keď ju kamarátky opravili, že si desať rokov ubrala. „Keby sa to dalo vrátiť, chcela by som mať šesťdesiat. Vtedy som sa cítila dobre a plná sily.“
Veľký dom
Nič sa však nedá robiť. Pribúdajú roky a ubúdajú sily. Ale pani Majda si nesťažuje. Vždy všade chodila načas, nikdy sa kvôli nej nezrušilo predstavenie a nebývalá chorá. „To preto, že som sa veľmi dobre stravovala - mastné a vyprážané jedlá, slanina... Čo vám budem hovoriť, ale cholesterol a cukor mám ako mladica,“ usmieva sa. Keďže humor ju neopúšťa, zdá sa, že je všetko v poriadku. Len ten dom v Dunajskej Lužnej, kde chceli s manželom dožiť, je odrazu bez Števíka akýsi väčší, aj keď poskytuje všetok komfort a pohodlie. „Je to veľký dom so štyrmi izbami, tromi kúpeľňami, saunou, telocvičňou, dvojgarážou aj 7-árovou záhradou...“ vymenúva herečka. Dunajská Lužná je pekná a pokojná obec. „Keď postavia obchvat, na ktorom už začali pracovať, bude z Lužnej to najlepšie a najpríjemnejšie miesto na bývanie,“ tvrdí herečka, ale netají sa tým, že uvažuje o tom, že by ho predala. Azda sa chystá do penziónu? „Najradšej by som išla do bytu s lodžiou, aby som tam mohla s kamarátkami popíjať kávičku a hrať karty. A tiež by musel byť nablízku aj nejaký obchod, aby som si mohla zbehnúť kúpiť šunčičku,“ dodáva s úsmevom prvá dáma slovenského humoru.
