Denne vzniká z umelých ikeban, sviečok a ďalších ozdobných predmetov na takomto cintoríne až 9-tisíc litrov odpadu. Len si predstavme, koľko miest a obcí je na Slovensku a takmer každá z nich má aspoň jeden cintorín. Dalo by sa spomenúť si na svojich milovaných aj bez toho, aby sme zbytočne zaťažili životné prostredie takou haldou odpadu?
Je dôležité zamyslieť sa, z čoho sú vyrobené veci, ktoré na cintorín prinášame a čo sa s nimi po Dušičkách stane. „Plastové ikebany s betónovým podstavcom, rôznofarebné sklenené svietniky s rôznymi ozdobami, plastové kahance či LED sviečky predstavujú v súčasnosti rýchle a, žiaľ, aj cenovo priaznivé možnosti. V protiklade je však ich dopad na životné prostredie. Možnosť opätovne recyklovať dané materiály je minimálna a mnoho cintorínov nemá osadené nádoby na triedenie odpadu, alebo sú iba na jednom vzdialenom mieste,“ hovorí Katarína Lepešková z neziskovej organizácie CEEV Živica.
Práve odborníci zo Živice vytvorili vďaka podpore od Nadácie KOOPERATIVA osvetový program Klíma nás spája. Ten prináša okrem praktických riešení na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy i užitočné tipy a inšpirácie, ako môže znížiť uhlíkovú stopu každý z nás.
Dá sa na Dušičky pripraviť aj ekologickejšie?
Dobrým tipom na začiatok je vyrobiť si kytice či ikebany zo živých kvetov. Spájajme ich prírodnými motúzmi či lykom, vyhnime sa polystyrénu a spájaniu tavnou pištoľou. Použiť môžeme slamenú alebo prútenú základňu, výborne funguje ako podklad aj obyčajný väčší zemiak. „Zvoľme si lokálne kvety, či už tie zo záhrady, alebo z kvetinovej farmy, ktoré na Slovensku pomaličky pribúdajú. Také kvety nemuseli precestovať pol planéty, aby nám urobili radosť,“ radí Katarína Lepešková.
Eko-sviečky
Veľa odpadu vzniká aj zo sviečok, kahancov a svietnikov. Najlepšou voľbou je sviečka bez obalu, ktorá zhorí bez zbytku. Ideálne sú prírodné vosky ako včelí alebo sójový. Môžeme využiť napríklad aj nádobu s vodou a plávajúce sviečky. „Plastové kahance sa síce vytriediť dajú, avšak opätovne sa materiál nevyužíva, pretože sa vosk úplne odstrániť z plastu nedá. Ľahko recyklovateľným variantom, kde nie sú problémom ani zvyšky vosku, sú hliníkové kahance,“ vysvetľuje expertka zo Živice.
Sklenené svietniky sú síce ľahko recyklovateľné, avšak pri ich vhadzovaní do odpadu je treba oddeliť plastový kahanec, zvyšok vosku a plastové časti. Najlepšie sklenené sviečky sú z číreho skla bez trblietok či ozdôb. Špeciálnu kategóriu tvoria LED sviečky. Tie končia zväčša v zmesovom odpade, pritom ide o elektroodpad, ktorý by mal byť bezpečne zlikvidovaný. „Navyše, tieto sviečky sú často jednorazové. Za takýmito výrobkami sa ukrýva obrovská ekologická stopa, spojená s ich výrobou a ťažbou základných surovín ako ropa či lítium.“
Menej je viac
Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Čím menej vecí preto prinesieme na cintorín, tým menej odpadu neskôr vytvoríme. „Menej pestrofarebných umelých ikeban a ozdobných sviečok neznamená, že sme na svojich blízkych zabudli. Uctiť si ich pamiatku sa dá aj bez umelých ozdôb rôznymi inými spôsobmi,“ hodnotí Katarína Lepešková z organizácie Živica.
Ako si uctiť zosnulých aj iným spôsobom? O svoje tipy sa podelili Monika Suchánska a Andrea Uherková z prírodného pohrebníctva Funebra, ktoré sa venuje tvorbe prírodných cintorínov a organizovaniu posledných rozlúčok ekologickou formou.
Monika Suchánska: Tradíciu Dušičiek som mala vždy rada, lebo na cintoríne bolo živo a krásne to tam voňalo chryzantémami a voskom. Vždy sa u nás potom zišla celá rodina na chlebíčky a koláče. Teraz si každý rok, ďaleko od ich hrobov, urobím oltárik s fotkami mojich predkov a predmetmi, ktoré mi ich pripomínajú. Napríklad, jedného starého otca si pripomínam sladkosťami, ktoré mi kupoval, druhého včelími plástami, lebo včely boli jeho láskou a tú som zdedila po ňom.
Andrea Uherková: Keďže som milovníčkou gastronómie, tak aj svojich blízkych zosnulých si rada pripomínam prostredníctvom rôznych chutí a vôní, ktoré mám s nimi spojené. Jedlo vnímam ako prepájajúci prvok nielen so svetom živých, ale aj so svetom našich predkov. Na moju babku Martu si napríklad spomeniem vždy, keď v teple domova pijem čierny čaj s citrónom a medom, alebo keď upečiem slávny mrežovník podľa jej receptu.
Projekt Klíma nás spája
S cieľom podporovať konkrétne opatrenia, ktoré pomáhajú chrániť životné prostredie a zmierňujú dôsledky zmeny klímy, vytvorila organizácia CEEV Živica projekt Klíma nás spája. V rámci neho poskytuje granty, vzdelávanie a odborné poradenstvo. Kompletné financie na tento účel Živici poskytla Nadácia KOOPERATIVA. „Sme radi, že môžeme počas aktuálneho ročníka v spolupráci s CEEV Živica podporiť 10 unikátnych projektov miest, obcí, škôl a organizácií reagujúcich na zmenu klímy. Veríme, že poslúžia ako inšpirácia nevyhnutne potrebných adaptačných opatrení aj pre ostatných,“ hovorí správkyňa Nadácie KOOPERATIVA Silvia Nosková Illášová.
