Pašinjan vo svojom prejave pred europoslancami vyjadril svoju neochvejnú obranu demokratických princípov na pozadí mnohostranných kríz, ktorým Arménsko v posledných rokoch muselo čeliť. Zdôraznil najmä turbulentné následky vojny o región Náhorný Karabach v rokoch 2020 – 2021 a pohraničný konflikt s Azerbajdžanom.
Odmietol tvrdenia, podľa ktorých Arménsko trpí, pretože je demokraciou a naopak, zdôraznil, že jeho krajina by bola "paralyzovaná" a stratila by svoju nezávislosť a suverenitu, ak by nebola demokratická.
Hodnotiac nedávny útok Azerbajdžanu a jeho opätovné obsadenie odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach povedal, že vláda v Baku touto ofenzívou napĺňa svoju "dlhodobú politiku etnických čistiek". Poslancom opísal strašnú humanitárnu situáciu, ktorá vznikla po dlhodobej azerbajdžanskej blokáde Lačinského koridoru, spájajúceho Arménov z Náhorného Karabachu s Arménskom, a skritizoval Rusko, ktoré podľa neho nezabránilo poslednej ofenzíve azerbajdžanských ozbrojených síl.
"Keď státisíce Arménov utekali z Náhorného Karabachu do Arménska, nielenže nám naši spojenci v oblasti bezpečnosti odmietli pomôcť, ale verejne volali po zmene moci v Arménsku s cieľom zvrhnúť demokratickú vládu," povedal Pašinjan s odkazom na záruky, ktoré voči Arménsku neokázalo naplniť Rusko. Zároveň dodal, že ľud Arménska je zjednotený za udržanie vlastnej nezávislosti, suverenity a demokracie, a že "ďalšie sprisahanie proti nášmu štátu zlyhalo".
Pašinjan v pléne EP podrobne načrtol predchádzajúce a doteraz neúspešné pokusy o dosiahnutie trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a vyjadril ochotu podpísať dohodu o urovnaní mieru a vzťahov s Baku do konca tohto roka. "Na to je potrebná politická vôľa a ja ju mám. Na druhej strane, medzinárodné spoločenstvo a Európska únia a krajiny nášho regiónu by nás mali podporiť, urobiť všetko pre to, aby táto príležitosť bola pre nás reálna," odkázal arménsky premiér.
